Header Ads

Peter Rajníc: V Silváne sa krásne odráža kamenistá štruktúra malokarpatskej pôdy

Aj napriek tomu, že jeho vinárstvo sídli v Pezinku, bol Silván zelený Petra Rajníca ocenený ako najlepšie víno tejto odrody z Limbachu. O tom, aké odrody patria do malokarpatských vinohradov a prečo sa sám vzdal pestovania hrozna, ale aj o činnosti a aktivitách Rádu rytierov vína, sme sa rozprávali s jedným z jeho popredných predstaviteľov – Petrom Rajnícom.


Vieme o Vás, že ste nedávno získali ocenenie za najlepší Silván. V akej to bolo súťaži?

Bola to súťaž Silvánov v Limbachu. Zameriavala sa najmä na túto odrodu, ale samozrejme vinári dali aj iné vína. U mňa to bol aj Pinot a Frankovka, ktoré tiež uspeli a boli ocenené striebornou medailou. A Silvánske zelené získalo trofej ako najlepšie víno z tejto odrody. Pôvodne som silvány nerobil. Vznikol najmä preto, že ma priateľ - člen nášho Rytierskeho rádu a Pezinčan - požiadal, aby som tradíciu silvánov obnovil.

Limbašskí vinári robili túto súťaž viac menej len pre seba. Mňa tak trochu donútili sa jej zúčastniť, lebo chceli môj silván porovnať s inými. A nešlo o mladý silván. Išlo o ročník 2018, ktorý krásne dozrel vo fľaši a komisii pripomínal francúzske a nemecké silvány, s ktorými mali skúsenosť z medzinárodných súťaží. Preto ocenili práve môj ako ikonické víno.

Odkiaľ pochádzalo hrozno na toto víno?


Ide o staršie vinohrady v Limbachu. Majú okolo 40 rokov. Hrozno z týchto vinohradov je už vyzreté, má svoje roky, pôda odovzdáva zelenému silvánu čosi špecifické.


Ostatné vína vyrábate zo svojho hrozna alebo ho nakupujete?
Nakupujeme. Ročne vyrobíme asi 25 tisíc litrov vína. A hoci pôvodne sme mali asi pol hektára vlastných viníc, dnes už je všetko z nakupovaného od overených vinohradníkov. Moju vinicu totiž v roku 2010 zasiahol silný ľadovec a vinohrad celkom oholil. Nebol to však jediný problém. Je tiež veľmi komplikované zohnať pracovnú silu. Väčšinou som všetko robil sám a tá rozloha bola príliš malá na to, aby som tam kupoval nejakú technológiu. Preto som sa rozhodol vinohradníctva vzdať a venovať sa len výrobe vína z kúpeného hrozna.

Kupoval som v Grinave, niečo som dostal zo Šenkvíc, aj od drobných vinohradníkov, s ktorými som ešte stále v kontakte. Potom prišli do Pezinku Šimákovci, s ktorými sa poznám už od roku 1966. Oni majú 80 hektárov viníc, takže potrebujú tiež predať hrozno.

Vráťme sa však ešte raz k tej téme Silvánu zeleného. Prečo si myslíte, že je to odroda, ktorá patrí do oblasti Malých Karpát?

Táto odroda tu nie je odjakživa. Priniesli ju sem Nemci, ktorí tu silván vypestovali. Len málokde sa mu tak darí ako na svahoch v Grinave a v Limbachu.

Ako by ste charakterizovali tieto vína? Prečo by si zaslúžili väčšiu pozornosť, než iné tradičné odrody?

Silván ako taký je špecifická odroda, ktorá sa datuje už od 1. storočia. Sú to veľmi pitné vína. Ideálne je, keď hrozno nedosahuje vysokú cukornatosť, vtedy je silván veľmi príjemný a má okolo 12,5 % alkoholu. Je to veľmi pekné korenisté víno, v ktorom je znateľná štruktúra kamenistej pôdy.



Aké ďalšie odrody plánujete spracovávať?

Pokiaľ sa mi podarí tak Veltlínske zelené, ten mám z Kozarov zo Šenkvíc. Hovorím pokiaľ, lebo v tej oblasti je vinárstvo KARPATSKÁ PERLA, ktorá mala na tom „ochrannú ruku“. Odtiaľ som mal tiež neskutočné vínka - Rizling vlašský aj Veltlín zelený. Okrem toho robím Pinot gris z južnoslovenského hrozna. A teraz sa vraciam aj do mojich rodných krajov. Je to najmä malokarpatská vinohradnícka oblasť Dechtice. Sám pochádzam z Kátloviec. Odtiaľ som teraz zobral Pinot blanc a majú aj Rizling rýnsky. Chcem sa ďalej zameriavať najmä na pinotové odrody, ku ktorým sa radí aj Chardonnay.

Vieme o Vás aj, že ste rytierom vína. Ako sa Vám vlastne darí všetky tieto aktivity skĺbiť?

Oslovil ma svojho času kamarát, či nechcem byť rytierom vína. Pôvodne som sa zdráhal. No potom som zisťoval, čo to vlastne je... Hovorím mu „Počúvaj, však oni tam stále chlascú. Nestačí, že budeme len piť, musíme chodiť ešte aj do rádu? 😊“. Ale nahovoril ma. A neľutujem. Zažili sme neskutočné akcie, podarilo sa nám ísť aj do sveta – Maďarsko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Amerika a budeme pokračovať ďalej.

Mňa to neskutočne oslovilo. Sám by som nebol vycestoval. Robil som 8 rokov v Hamburgu, cestovania som mal plné zuby. Ale toto ma nakoplo, nabudilo. Veľa pracujeme aj s mladými. Preberám s nimi aj to, ako sa fenomén vína vyvíja.

Rytiersky rád mi dal neskutočne veľa. Okrem toho, že ma posunul do sveta, priviedol ma aj k červenému vínu. Dá sa povedať, že v červenom víne som dnes vďaka rádu lepší ako v bielom. Hoci som mu pôvodne vôbec neholdoval. No vďaka tomu, že som bol vo Francúzsku, Španielsku, tak som si prekoštoval tie vína a vtedy som si zaumienil, že sa budem snažiť aj tu urobiť také dobré červené vína.
 

Odporúčali by ste aj „nevinárom“ zaujímať sa o rád a stať sa jeho členom?

V ráde je mnoho ľudí, ktorí nemajú s výrobou vína nič spoločné. Víno je fenomén - to sú vlastne mosty, ktoré spájajú ľudí - výrobcu, aj konzumenta. Kto má seriózny záujem a chce byť rytierom vína, tomu je rád otvorený. Je to veľmi pozitívna organizácia, v ktorej sa venujeme aj vzdelávaniu v rámci Vinárskej akadémie. Jej kurzy dokonca prebiehajú aj v priestoroch nášho vinárstva.

Posledná otázka, ktorú kladieme každému vinárovi – snažíme sa presvedčiť ľudí, aby chodili a spoznávali víno tam, kde vzniká. Čo majú ľudia urobiť, aby ochutnali Vaše vína a spoznali Vás ako vinára?

Robím degustácie vína, buď je to priamo vo výrobe alebo v priestoroch na Hrnčiarskej ulici v Pezinku. A samozrejme, pokiaľ prídu ľudia, dokážem sa im venovať, ponúknuť degustáciu vín, nejaké občerstvenie, keď chcú zostať dlhšie, tak aj s kačkou a lokšami. Takže viem toto všetko zabezpečiť, stačí zavolať alebo zazvoniť pri bráne.


text: Marcela Said  |  foto: Ivan Záleský

KONTAKT

VÍNO RAJNÍC
Hrnčiarska 8, 902 01 Pezinok
tel.: 0903 702 503
e-mail: raimex@raimex.sk



Používa službu Blogger.