Header Ads

Rytieri vína: Tradícia rytierskych cností pre väčšiu chválu vína

Rytieri nepatria do historických románov. Romantická predstava statočného rytiera, bojujúceho na koni a žijúceho pre slávu a boj, je možno dnes už minulosťou, no rytieri rozhodne nie. Mnoho rytierskych rádov aj dnes združuje nadšencov a bojovníkov v rôznych oblastiach. Medzi tie, ktoré zaujali našu pozornosť patrí Stredoeurópsky rád rytierov vína, ktorý bol pred 35 rokmi založený v Einsenstadte. A my sme sa o jeho činnosti porozprávali s jeho emeritným konzulom na Slovensku - Františkom Slezákom.


Stredoeurópsky rád rytierov vína nepatrí u nás k najznámejším organizáciám v oblasti propagácie a podpory vína a vínnej kultúry. Priblížite nám okolnosti jeho vzniku?

Rád vznikol už pred 35 rokmi v spojitosti s farou v Eisenstadte a spolkom vinohradníkov a vinárov. Postupne sa pretransformoval mimo územia Rakúska do ostatných krajín a časom sa k nemu pridal aj Rytiersky rád sv. Juraja, ktorého nositeľmi bola Habsburgovská dynastia. V súčasnosti je najvyšším protektorom tohto rádu Karl Habsburg a má svoje konzuláty v 25 krajinách Európy. Slovensko je jedným z jeho centier a v Pezinku je konzulát Európskeho rytierskeho stavu. Dnes už má rád celosvetový rozmer.

A kto sú členovia tohto rádu všeobecne v rámci Európy, sú to vinárstva, sú to bežní ľudia?

Rytiersky rád vína je otvorený pre všetkých ľudí starších ako 18 rokov - i mimo vyznania i profesií, teda netreba byť ani kresťanom. Zaujímavé je, že členmi rádu môžu byť i ženy, ktoré sú milovníčkami vína a tým pádom sa dostávajú i do hodností. Je však pravdou, že u žien je strop na úrovni "Wein dámy", u mužov je 4. stupňom a najvyššou kategóriou EQUES DE VINO, čiže rytier vína.

Rád na Slovensku nie je príliš známy. Čím to je? Vytvárate si skôr také „separé podhubie“? Chcete byť uzavretejší?

Na Slovensku má rád len 15-ročnú tradíciu. Aj keď sa dosť angažuje v oblasti iných činností, vždy zostáva nosným rádom rytierstvo vína. Tzn. v súčasnosti tou najdôležitejšou problematikou je otázka ako pozdvihnúť a zachovať tradíciu vinohradníctva a vinárstva na Slovensku.

Členmi nášho rytierskeho rádu sú 30% vinohradníci a vinári, 70% našich členov je z iných profesií. Dosť sa zaoberáme históriou vinohradníctva a vinárstva. A dnes vieme, že počas 2000 rokov bolo vinárstvo vždy významnou inštitúciou a zohrávalo dôležitú úlohu napríklad pri cirkevných i spoločenských obradoch. Víno si zaslúži pozornosť ako jeden z najprirodzenejších nápojov na svete. Napr. v období, keď bola voda kontaminovaná, tak víno slúžilo aj ako liek, napr. v stredoveku vínom nahrádzali vodu.

Po určitom období vývoja sme skonštatovali, že verejnosť je málo informovaná o tom ako fenomén vína zasahuje do nášho života. Preto sme pred 10 rokmi v rámci občianskeho združenia rytierskeho rádu požiadali o projekt Leonardo da Vinci, ktorý nám bol schválený, a v spolupráci s Wein akadémiou v Ruste v Rakúsku, Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre a Mendelovou univerzitou s katedrou vinohradníctva a vinárstva v Lednici sa nám podarilo spraviť projekt štúdia Slovenskej vinárskej akadémie v Pezinku. Práve v Pezinku máme sídlo Rádu a cez akadémiu zabezpečujeme naše vlastné vzdelávanie v oblasti vinohradníctva a vinárstva pre širokú verejnosť, tzn. že nie iba pre členov rytierskeho rádu, ale všetkých ľudí, ktorí majú záujem sa v tejto oblasti vzdelávať.


Spomínali ste 4 stupne rádu? Ako sa k nim môže člen rádu prepracovať?

V rytierskom ráde je dosť náročný postup dosiahnutia jednotlivých stupňov rádu. Prvý stupeň rádu je ASESOR - to je čakateľ, ktorý môže byť prijatý do rádu. U čakateľa je podmienka, že nesmie mať viac ako 25 rokov. Čiže tento mladý člen môže byť prijatý do Rádu, môže sa zúčastňovať rôznych vinárskych akcií, ktoré organizujeme a vstupuje do Rádu bezplatne. Je to veľmi dôležitá záležitosť, pretože takto chce Rád podchytiť mladých členov. Pre starších členov je 1. stupňom vstupu do Rádu HOSPES. Celkovo je organizačné členenie Rádu odvodené od hodností v armáde Marca Aurélia, ktorý prvýkrát prišiel do týchto historických oblastí a mal vytvorené tzv. legátstva a komturei. Tie sme prebrali i do nášho Rádu.

Keď sme si študovali niečo o Vašom ráde, tak sme si všimli, že tí hospes musia absolvovať rituál priamo v kostole, kde mu je odovzdaný tento titul...

Dostáva kravatu Rádu, ženy šatku Rádu, dostáva certifikát o akreditácii hospes... a áno - tento obrad väčšinou býva v kostole, pretože tam sa pasuje, prijíma do Rádu položením ruky na meč a vyhlásením formulky "In honore Dei et in honorem vini" (na chválu Boha a na chválu vína). Tým pádom sa stáva 1. stupňom - hospes.

To znamená, že hospesom sa môže stať každý kto za Vami príde alebo sa s Vami skontaktuje? Čiže môže absolvovať len tento rituál, či musí ešte niečo splniť?

Musí mať jedného ručiteľa z Rádu, tzn. že vytvorené komturei po celom Slovensku a legátstva majú svojich vedúcich a na každú akreditáciu, ktorá sa uskutoční v priemere 2-3 krát do roka po Slovensku musí mať vypísanú vstupnú prihlášku (Antrag), kde ručí za toho človeka, ktorého prijíma do Rádu. Musí sa za neho ručiť - že to nie je trestaný alebo morálne narušený človek. Stáva sa jednoducho povedané garantom toho, aby bola kvalita členského rádu zabezpečená aj po etickej stránke.

Po dvoch rokoch práce v komturei alebo v legátskej oblasti ho môže znova jeho ručiteľ navrhnúť na ďalšiu úroveň - CONSILIARIUS de VINO (2. stupeň), čiže radca vína, a po ďalších dvoch rokoch zase JUDEX de VINO, to je sudca vína (3. stupeň).


Počas tých 2-ročných období kandidáta aj nejako kontrolujete? Alebo vykonáva kontrolu iba ten, ktorý ho navrhol?

Sledujeme ho z centrálnej databázy, pretože keď si požiada o povýšenie, tak musí povedať, že sa napr. zúčastnil 4 zasadnutí komturei, bol na výstave vína tam a tam, navštevoval Slovenskú vinársku akadémiu, zúčastnil sa v Eisenstadte niektorých akcií, a pod.

Teda nie je to len formalita, že prešli 2 roky a možno mu dať nejaký iný titul, ale musí sa o to nejakým spôsobom pričiniť. Takže nakoniec získa 4. Stupeň, úplne najvyšší, ktorý ako ste naznačili ženy nemôžu dosiahnuť.

Ony ho dosiahnu, len nedostanú titul EQUES de VINO. V prípade najvyššieho stupňa striktne kontrolujeme aj napojenie na Slovenskú vinársku akadémiu. Každý, kto po 8 rokoch ašpiruje na titul rytiera vína, musí mať na Slovenskej vinárskej akadémii absolvovaný základný a nadstavbový kurz.

Ešte musí splniť niečo špeciálne?

Musí mať vypracované vlastné filozofické heslo (Wahlspruch) spojené s vínom. Napr. ja keď som bol pasovaný, tak spoločne s prokonzulom Stanislavom Kamenárom sme si zvolili „Salve vini“ (Chvála vínu)... a toto naše Salve vini sa v podstate stalo aj celoeurópskym pozdravom.

Tu ale cesta rytiera vína nekončí. Jeho úlohou je vytvoriť si vlastný rytiersky erb a zaregistrovať sa v heraldickom almanachu Ministerstva vnútra SR. Raz za rok sa potom koná slávnosť prijímania do Klubu rytierov vína, na ktorej mu je odovzdaný certifikát rodového erbu a sabrážny meč.


Poslaním nášho portálu Kam za vínom je pomáhať pri rozvíjaní vínnej kultúry medzi bežnými milovníkmi vína. Čo si má takýto laik predstaviť pod pojmom „rytier vína“ – čo to je?

Mottom nášho rádu znie: Až keď porazíš závisť a začneš slúžiť iným ľuďom, staneš sa skutočne rytierskym človekom.

Tzn. že rytierstvo má aj istý sociálny rozmer. Aj z historického hľadiska bol rytier v prvej fáze ten, ktorý bojoval za ochranu kresťanstva pred inými náboženstvami. Všeobecne rytier – po nemecky je to jazdec na koni – bol ten, ktorý ochraňoval záujmy cirkvi. Ale potom sa začali vytvárať tzv. rytierske rády humánneho charakteru.

To boli jezuiti, benediktíni, atď. Začali napomáhať aj rozvoju vinohradníctva a vinárstva. To boli tí prví, ktorí začali zveľaďovať túto oblasť. Nastúpil dôraz na odbornosť, vzdelávanie a výchovu.

Aj dnes zostáva vzdelávanie jednou z najdôležitejších súčastí činnosti rytierskeho rádu. Ľudia sa informujú o víne, majú väčší prehľad. Členovia rádu podporujú aj charitatívne činnosti, ktoré sú na pomoc vinohradníctvu a vinárstvu.

Jeden z pekných príkladov je Slovenská vinohradnícka akadémia. Za 10 rokov má asi 250 absolventov, z toho okolo 60 absolventov skončilo všetky 4 semestre a dosiahlo titul akreditovaný vinár (VinAk). Diplomové práce často ukončili v takom rozsahu, že boli veľkým prínosom pre rozvoj vinohradníctva a vinárstva. Napr. absolventka Ekonomickej univerzity Ing. Šmegoňová robí teraz v projektoch medzinárodnej inštitúcie. Vypracovala vinársky kláster a ten je jednou z vinárskych záležitostí, ktorú využilo aj české a moravské vinohradníctvo a vinárstvo. Takéto projekty sú pripravené, my chceme zasiahnuť aj do riadiaceho a kompetenčného procesu rozvoja vinohradníctva a vinárstva.

To ale znamená komunikovať so štátnymi inštitúciami.

To znamená komunikovať so zjednoteným zväzom vinohradníctva a vinárstva. Ide o to, aby sa vytvorila aspoň taká inštitúcia, ako je v Rakúsku, či v Čechách. Naša vinárska akadémia naďalej kooperuje aj s Wein akadémiou v Ruste, aj s Mendelovou univerzitou v Lednici.

Sú ďalšie projekty a aktivity, pod ktorými sa rytieri vína podpísali? Ktoré by inak nevznikli?

Každý marec pripravuje Slovenská vinárska akadémia medzinárodnú konferenciu k najaktuálnejším témam. V roku 2018 to bola konferencia ohľadom naturálnych vín, ktorá bola pod záštitou prof. Pavlouška a našej hlavnej lektorky Edity Ďurčovej. V roku 2019 sme pokračovali v tomto trende, kde sme dali názov konferencie "Terroir a vinohradníctvo na Slovensku", kde prednášal znova prof. Pavloušek v spolupráci s prof. Krausom.

Okrem toho každý rok v rámci akadémie organizujeme tzv. Potulky za vínom, čiže vzdelávacie exkurzie do rôznych vinárskych destinácií. Navštívili sme už mnohé krajiny, od Arménska, cez Gruzínsko, kde boli položené základy vinárstva, až po najvyspelejšie vinárske oblasti - Napa Valley v USA, Barossa Valley v Austrálii, ako i „Starý svet“ – Francúzsko, Španielsko, Taliansko, a pod.


Nás osobne veľmi teší, že sú to konkrétne aktivity. Len bohužiaľ sa o nich nevie. Je to tým, že momentálne nemáte na to prostriedky, aby ste to robili trochu intenzívnejšie alebo v čom vidíte problémy?

Problémy v súčasnosti vidíme vo financovaní. Rád je občianske združenie, ktoré žije výhradne z občianskych príspevkov. Akadémiu sme vybudovali cez projekty Leonardo da Vinci - cez eurofondy, ale po skončení projektu bola udržateľnosť projektu na 5 rokov. O tom, že je aj po ďalších 10 rokoch stále živá, hovorí o tom, že ide o naozaj dobrý projekt.

Takže to nebolo tunelovanie eurofondov, ale zmysluplná činnosť...

Postupne sa hľadali možnosti ako to celé zvládnuť. Všetky tieto činnosti sú náročné, tak sme hľadali rôzne možnosti. Sídlo akadémie sme spravili vo vinárstve Petra Rajnica v Pezinku a od roku 2018 robíme tieto školenia podstatne ekonomickejšie ako to bolo robené doteraz v priestoroch mimo Rádu.


Ale aj toto je súčasť toho, čo ste naznačili - humánny aspekt. Peter Rajnic ako člen Rádu poskytol akadémii priestory bezplatne. Tým pádom viete dať aj lepšiu cenu za samotné prednášky a vzdelávanie. Posledná otázka k organizácii Rádu na Slovensku. Koľko rytierov vína na Slovensku vlastne je? A podieľate sa nejako aj na európskom fungovaní rádu?

Konzulát na Slovensku má v súčasnosti okolo 310 členov. Za obdobie 15 rokov bolo prijatých do rádu cez 500 členov, ale hladina úrovne HOSPESU, tá akreditácia... to je skúšobná doba. V skúšobnej dobe ak ľudia nemajú čas alebo majú iné pracovné aktivity a lebo inú filozofiu, tak ukončia svoj proces a zostávajú len v tej pozícii HOSPES. Takýchto členov máme okolo 190.

Ale tí ostatní sa potom aktívne zúčastňujú a podporujú Rád aj sociálne, aj na medzinárodnej úrovni. Titul EQUES de VINO je možné dosiahnuť iba raz do roka na tzv. Stiftungfeste - to je ako výročné stretnutie raz do roka v Eisenstadte. Na tomto stretnutí je vždy okolo 1000 ľudí. Súčasťou sú pekné ceremónie, dlhého sprievodu a hudby. Členovia sa môžu stať i SENÁTORMI, hlavne tí dlhodobí. Ja som v súčasnosti ako emeritný konzul, predtým som bol konzulom a zároveň aj titulárnym senátorom senátu ORDO EQUESTRIS VINI EUROPEA v Eisenstadte.

Vy ste teda ten najvyššie postavený rytier na Slovensku?

Áno, ale s tým, že v súčasnosti som po dosiahnutí 75 rokov vycúval z riadiacich orgánov a stal som sa emeritným konzulom. Na čele Rádu sú dvaja prokonzuli, jeden je Richard Demovič, lekár, a druhý je spoluzakladajúci člen Stanislav Kamenár. Títo rovnocenne riadia konzulát Slovensko. Rada konzulátov pozostáva z farára, ekonóma, notára a zapisovateľa. To je riadiaca inštitúcia a v tom je i tzv. konzul senior, to som ja. Na Slovensku máme 5 legátstiev. Je to Bratislava, na čele legátstva je Ladislav Hubenák, v Pezinku je na čele Štefan Strapák, to je otec prezidentky Čaputovej. Legátstvo v Nitre, tam je eques Rudolf Hlavačka, legátstvo Južné Slovensko je eques Július Bartalos, v legátstve Bojnice je Michal Lekýr, a máme legátstvo Tokaj - Košice - Prešov, tam je eques Jaroslav Macík.

Záverom by som rád prostredníctvom vášho portálu vyzval milovníkov vína, aby začali sledovať aktivity nášho Rytierskeho rádu či Vinárskej akadémie v Pezinku. Verím, že ich oslovia, a že na Slovensku sa počet rytierov vína bude ďalej rozrastať. 

Najbližšou príležitosťou sledovať rytierov vína budú mať napríklad na podujatí Legatfest v Hlohovci, na ktoré všetkých srdečne pozývam.


text: Marcela Said, Ivan Záleský
foto: Ivan Záleský + archív EVIRS






Používa službu Blogger.