Header Ads

Ján Cimra: Tí najlepší klienti vedia, čo chcú, no nechajú si poradiť

Študoval priemyselný dizajn a výtvarné umenie. Grafickému dizajnu sa venuje už viac ako 30 rokov. Za ten čas prešlo jeho rukami množstvo lôg, tlačových materiálov, ale aj etikiet, tie vínne nevynímajúc. Práve o tom, ako vznikajú špičkové etikety na víno a akí sú slovenskí vinári ako klienti sme sa rozprávali s Ing. Mgr. art. Jánom Cimrom.


Ako by ste popísali proces tvorby etikety vína?

Začínam dlhším rozhovorom s vinárom, aby som mal predstavu o jeho vzťahu k dizajnu, otvorenosti voči novým nápadom. Taktiež je dôležité zistiť nakoľko je ochotný robiť kompromisy, či aké trendy sleduje jeho produkcia.

Vinári na Slovensku sú „nadšenci“ a nemajú to ľahké. Musia sa presadiť kvalitou v podmienkach, ktoré sa stále kryštalizujú. Moja skúsenosť je, že sa ťažšie odosobňujú. Víno je ich „dieťa“, preto by ho najradšej „obliekli sami“. Potrebujem presne odhadnúť ich predstavy, aj keď tie nie sú v konečnom dôsledku smerodajné.

Zaujíma ma všetko, čo mi je ochotný vinár sprístupniť - od histórie vinárstva, osobného príbehu, ktorý majú títo ľudia často veľmi zaujímavý, sortimentu vín až po obchodnú stratégiu. Prípadne si vyžiadam doplnenie informácií dotazníkom.

Je tiež dôležité zistiť hneď v úvode, aký priestor na prácu dostanem, teda odhadnúť rozpočet. Takisto potrebujem vedieť, nakoľko sme obmedzení výrobou, aké technológie sú dostupné, aké mám technické obmedzenia.

Potom nasleduje vlastný výskum - prieskum trhu, konkurencie, trendov. Doplňujem si získané informácie, cez dostupné zdroje, hlavne internet, ale aj idem do obchodu s vínom. Zbieram podnety, ktoré zatiaľ iba hromadím a triedim. Potom nasleduje kreslenie, písanie, prvé nápady, veľa skíc.

Viacero ideových nápadov odprezentujem ako medziprodukt. Potrebujem presnú odozvu klienta, aby som si overil, či sa zjednotí s dizajnom. V tomto štádiu vyberáme koncept a aj technologické detaily. Potom návrh dolaďujem, aby som upresnil detaily, a aby bol po konečnom schválení pripravený na výrobu podkladov do výroby. Tie nachystám v komunikácii s tlačiarňou.

Čo je podľa vás na etikete vína dôležité?

Myšlienka. Etiketa je u vinára základ firemnej identity. Jednoznačne by mala podtrhnúť to, čo je v tom víne pekné - charakter, príbeh, chuť, vôňu, osobitosť, lokalitu, odrodu, atmosféru a podobne.


Robili ste si aj nejaké výskumy v tejto oblasti, alebo sledujete také?

Keďže dlhodobejšie spolupracujem s vinárom Jozefom Repom, ktorý patrí medzi vinársku špičku, tak túto oblasť sledujem a snažím sa aj predvídať, čo príde. Nerobím nejaké exaktné prieskumy, či merania. Niektoré dnešné trendy na Slovensku som cítil v predstihu. Bežne to býva tak, že nový nápad má viac ľudí na iných miestach a ani o sebe netušia. Nie som teoretik designu, ale vnímam že v súčasnej dobe hrá grafický dizajn vo vizuálnej kultúre veľkú rolu. Dizajn etikiet na Slovensku sa vracia k takým „hand-made“ riešeniam.

Keď ste spomínali REPA WINERY - ako vznikala práve ich etiketa?

Posledné etikety súvisia s novou vinicou v Hontianskych Moravciach. Je to zvláštne miesto na Slovensku späté s najstaršími dejinami nášho národa. Takisto je to miesto svojou polohou predurčené na skvelé víno. Keďže sa kopec volá Jeruzalem, tak som tohto ducha tajomna a mystiky chcel preniesť na etiketu.

Váš obľúbený grafik / dizajnér?

Dnes je na Slovensku veľa šikovných dizajnérov, na svetovej úrovni, že už to ani nestíham sledovať. Rád sa od nich učím a sú mi inšpiráciou, ale mená tu nebudem spomínať. Na Vysokej škole výtvarných umení ich vyrástli desiatky a prichádzajú ďalší. Je to vďaka ľuďom, ako prof. Ľubomír Longauer, ktorí tento odbor rozbehli ihneď po revolúcii.


Čo Vás inšpiruje?

Víno je samo osebe veľký zdroj inšpirácie 😊. Či už ide o samotný produkt, alebo príbehy, kultúru a ľudí, ktorí sa pohybujú v tejto oblasti. Je to taká spriaznená komunita. Samotná atmosféra je inšpiráciou. Ale prakticky v zdrojoch nápadov nie sú obmedzenia. Umenie či príroda, rovnako ako svet človeka, jeho správanie, vinárska kultúra, región, či „náhoda“, nikdy neviete...

Necháte si do toho „kecať“ alebo si idete za svojou víziou?

Keď si nechám „kecať“ do práce, tak je to v podstate také dobrodružstvo pre klienta. Jednoducho si so mnou prejde všetky často prvoplánové a slepé uličky, ktorým sa zo skúsenosti vyhýbam, stojí to veľa času a trpezlivosti (aj financií). A nakoniec pochopí, že som trošku ďalej. To ale neznamená, že ma jeho laický názor nezaujíma, dokonca niekedy ma aj motivuje presadzovať niečo nové – učíme sa navzájom. A tie diskusie sú pre mňa obohatením, najmä v tom, že spoznávam mnoho zaujímavých ľudí.

Ktorý klient je horší - ten čo vie „presne“ čo chce, alebo taký, ktorý Vám nechá úplne voľnú ruku (a potom sa sťažuje 😊)...

Dobrý klient vie čo chce a dá si „poradiť“. Už má tú skúsenosť, že nie všetci vieme všetko. Dá sa s ním diskutovať a má odvahu vyjsť zo svojej „konzervy“. Takisto vie oceniť množstvo úsilia. Ideálne je, keď mi nechá voľnú ruku, ale sa aj zaujíma prečo. Keď nechá úplne voľnú ruku, tak to je výnimočné. Už sa mi to stalo a mal som to šťastie, že som sa trafil.

Iný druh „klienta“ je ten, čo sa tvári ako profík. A potom povie, že prácu nechce, lebo je príliš „iná“. Nakoniec nie je ochotný zaplatiť ani „skicovné“. Stalo sa mi, že po čase vidím, že si dal niekde vyrobiť niečo „odvodené“ z práce , ktorú som mu ukázal. Smutná prax tiežpodnikateľov.

Je nejaké vysnívané vinárstvo alebo víno, pre ktoré by ste chceli navrhnúť etiketu ... že toto by som chcel spraviť kľudne aj zadarmo?

Zadarmo? Také niečo na svete neexistuje, vždy je nejaká hodnota na druhej strane. Ak myslíte, mimo finančnej odmeny, z nadšenia, tak poviem, že pokojne pre každé kvalitné vinárstvo a na Slovensku a je ich viac. V tom prípade je však otázkou za akých podmienok si môžem nájsť čas robiť „zadarmo“.


Ako vnímate úroveň etikiet slovenských vín?

To je dosť ťažká otázka. Ako som už naznačil, často je tu snaha obliecť si víno sám. To znamená, že chcem tam to a to a najmem si niekoho, kto mi to na tú etiketu nasype, nejako slušne upraví a hotovo. A aby bola etiketa vážne braná, tak tam dáme zlátenie, drahý papier, lak, výsek, pretlač a všetko (tzv. barličky). To je často vidieť.

Ale na druhej strane sú slovenské etikety, ktoré vyhrali aj prestížne súťaže vo svete! A sú vinárstva, ktoré do toho investovali a majú etiketu nadčasovú. A ešte viac poteší, keď vidíte, že aj títo vinárski bardi si dajú tú prácu a opustia niečo, čo dlhé roky funguje a skúšajú niečo nové. Aj za cenu rizika, že nie vždy to musí vyjsť podľa predstáv. Všetko má svoje nástrahy, ale tak je to predsa aj s vínom. Každý ročník si žiada niečo iné.

Sú slovenské vína v dizajne konkurencieschopné a porovnateľné so zahraničím alebo nebodaj lepšie?

Slovenské vína sú fantastické! Svoje etikety určite kvalitou väčšinou predbehli o míle. Sme malá zázračná krajina a vďaka ľuďom, ktorí robia svoju prácu so srdcom, táto výnimočnosť stále prekvapuje nielen našinca, ale aj odborníkov vo svete. Pravidelne sa dozvedáme, že slovenské vína majú úspech. Odkedy sa Slováci venujú svojmu „terroiru“ 😊, tak si ich neviem vynachváliť. A to ešte len prichádza čas, keď všetky tie odrody génia šľachtenia - pani Dorotke Pospíšilovej, zaplavia naše vinice.

Sú vinári ochotní za návrhy platiť alebo už máte otvorenú vinotéku s vybartrovaným vínom? 😊

Tí ozajstní vinári sú nielen ochotní platiť, ale aj patrične oceniť, ak sú s prácou spokojní. Vedia ohodnotiť jednak snahu, ako aj výsledok.

text: Ivan Záleský, Marcela Said
foto: Ján Cimra



Používa službu Blogger.