Header Ads

Tibor Ruman: V odrodovom bohatstve vidím veľký potenciál

S pani Pospíšilovou a ďalšími výskumníkmi sa spolupodieľal na rozvoji slovenského vinohradníctva, vrátane vzniku novošľachtencov. Svoju lásku k hroznu a vínu prejavuje aj po zániku výskumných vinohradníckych staníc, napríklad staraním sa o jedinečný genofond odrôd z rôznych kútov sveta. O práci výskumníka, obľúbených odrodách, či unikátnom víne z 800 bielych odrôd sme sa porozprávali s Tiborom Rumanom

Patríte k výrazným osobnostiam vinohradníctva a vinárstva na Slovensku. Bežní konzumenti slovenského vína vás však nepoznajú. Ako by ste sa im predstavili?

Vyštudoval som Záhradnícku fakultu v Lednici na Morave a práve tu som získal pozitívny vzťah k vinohradom a k prírode vôbec. Tento kraj mi doslova učaroval. Môj profesný vzťah k tomuto odvetviu však naplno prepukol až v roku 1987, nástupom na Výskumnú stanicu vinohradnícku a vinársku v Šenkviciach. Patrila v tom čase medzi špecializované pracoviská „veľkého“ Komplexného výskumného ústavu v Bratislave, pod ktorý patrilo 5 pracovísk na Slovensku, vrátane jedného moravského. V Šenkviciach pracovala skvelá partia ľudí a najmä odborníkov, a tak som tu bez prerušenia pracoval viac než 20 rokov.

Na bývalej šľachtiteľskej stanici v Šenkviciach ste spolupracovali aj s pani Pospíšilovou na vzniku novošľachtencov. Ako by ste opísali Vašu doterajšiu prácu a čomu sa venujete teraz?


Ešte ako „mladý výskumník“ som často chodieval na rady k pani Pospíšilovej do Bratislavy. Dodnes obdivujem jej neúnavnosť a pracovitosť! V Šenkviciach som mal na starosti klonovú selekciu viniča a sledovanie mrazuodolnosti - hlavne nových slovenských odrôd, aby sme pre pestovateľskú prax poskytli čo možno najviac relevantných informácií o ich vhodnej rajonizácii. To bol vlastne taký prvý prienik medzi jednotlivými šľachtiteľskými postupmi.

Dnes sa veľmi vypuklo napríklad prejavuje potreba klonovej selekcie (udržiavacieho šľachtenia) pri nových slovenských odrodách. Bol veľký záujem zo strany vinohradníkov o tieto novinky a tak sa na začiatku ich rozširovania dostali do pestovania jedince rôznej biologickej hodnoty. Preto sa dnes stretávam s názormi o spŕchavaní Dunaja, nadmernom hnití Devína ... Ubezpečujem vás, že tieto neduhy by klonová selekcia hravo zvládla a dnes by bol na trhu zdravotne aj pestovateľsky nezávadný materiál. Mimochodom v Šenkviciach sme vytvorili prvé a zatiaľ jediné klony viniča hroznorodého u odrôd Frankovka modrá, Tramín červený, Chardonnay, Rulandské biele, Dievčie hrozno, Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Spolupráca jednotlivých šľachtiteľských úsekov bola intenzívna a kolektívna. Tesne pred skončením činnosti šľachtiteľského pracoviska v Šenkviciach som už mal pripravené vlastné klony odrody Devín, s voľnými strapcami a menšou náchylnosťou k hnilobe. Ukončením činnosti pracoviska sa žiaľ mnoho rozpracovaných materiálov „stratilo“.

Dlhodobosť šľachtiteľského procesu najlepšie dokladuje fakt, že pri vzniku Devínu (r. 1958) som ešte nebol na svete a pri jeho registrácii v roku 1997 som už naplno pomáhal. Kolektívne sme tiež zakladali najväčší štátny odrodový pokus, ktorý viedol k registrácii veľkej palety modrých, bielych i stolových novošľachtení v roku 2002 - napr. Nitria, Váh, Hron, Rimava, Rudava, Torysa, Rosa ... Táto práca bola náročná na znalosti, napr. aj z vinárstva, pretože všetky budúce nové muštové odrody sme okrem iného preverovali aj v kvalite vína. Medzi jednotlivými šľachtiteľskými stupňami sa uskutočňovalo premnožovanie výsadbového materiálu a tejto činnosti sa venujem dodnes. 


Ste aj vinohradník a vinár. Ktorá odroda, alebo ktoré odrody Vám prirástli k srdcu najviac?

Tým, že som celý život pracoval s mnohými odrodami, je to veľmi ťažká otázka. Aj s novými odrodami som pracoval tak, že by nemali nahradiť odrody tradičné a stáročiami preverované, ale ich len vhodne doplniť. V odrodovom bohatstve vidím veľký potenciál, ale samozrejme každá odroda - nová, či tradičná - má svoje plusy i mínusy. Ale aby som sa nevyhol celkom otázke, z bielych odrôd obľubujem Rizling rýnsky a Tramín červený, a z modrých dominujú (samozrejme v rôznom poradí) slovenské „rieky“.

V Šenkviciach sa tiež staráte o tzv. genofond, v ktorom sa nachádza takmer 800 druhov odrôd viniča hroznorodého. Ako by ste laikom vysvetlili čo je tento genofond a prečo má význam sa oň starať?

V 50-tych rokoch minulého storočia sa na Slovensku začalo s intenzívnou tvorbou nových odrôd. Tým, že vinič je samoopelivá rastlina, bolo potrebné predtým zhromaždiť vhodné rodičovské páry ako donory požadovaných vlastností. Keďže slovenský povolený sortiment bol v tom období pomerne úzky, začalo sa s budovaním tzv. svetového sortimentu (genetické zdroje, genofond). Pani Pospíšilová zozbierala cca 1400 odrôd z celého sveta a vysadila ich na plochách vtedajšieho Výskumného ústavu v Bratislave. Po ich preštudovaní bola časť odrôd zaradená do nášho povoleného sortimentu, časť sa použila do kríženia a časť zostala iba v zbierke pre ďalšie generácie. Po likvidácii bratislavských vinohradov sa časť sortimentu preniesla do Šenkvíc, kde dodnes evidujeme na ploche cca troch hektárov vyše 800 odrôd.

Po zániku šenkvickej výskumnej stanice som sa bál, aby z tejto plochy nevznikol pusták, tak ako sme toho svedkami skoro v každej vinohradnícke obci na Slovensku. Rozhodol aj osobný vzťah a tak sa o „genofond“ od roku 2010 starám ja. Keďže táto problematika nie je predmetom žiadnej dotačnej schémy, tak iba s cieľom jeho uchovania.

Na Slovensku máme 28 našich originálnych odrôd. Mnohé z tých muštových dokonca prerazili do vinárskeho sveta a priniesli našim vinárom množstvo ocenení. Bolo by smutné nepostarať sa aj o ich predchodcov. 

foto: Bedřich Schreiber

V spolupráci s vinárstvom KARPATSKÁ PERLA ste z tohto genofondu dokonca vyprodukovali víno...

S mechanizačnými prácami v rámci genofondu mi pomáha KARPATSKÁ PERLA manželov Šebových a preto sme sa spoločne rozhodli upozorniť na prácu niekoľkých desaťročí v podobe originálneho cuvée. Chceli sme vytvoriť čisto lokálny produkt a tak sme motív etikety zverili do rúk šenkvickej umelkyni - pani Stránskej, a dizajn grafikovi pánovi Kuchtovi, taktiež zo Šenkvíc. 800 bielych odrôd z rôznych štátov sveta v jednej fľaši dostalo pomenovanie SVETOVÉ NOVINY, nakoľko svetový sortiment leží na hone Noviny. Tento spoločný projekt sme predstavili prvý krát v tomto roku v limitovanej edícii a prvé stretnutia so zákazníkmi majú „vďaka veľkému príbehu“ hlavne pozitívne odozvy .

Ide teda o cuvée z 800 odrôd. Nejde tu o svetový unikát, či dokonca potenciálny zápis do Guinnessovej knihy rekordov?

To víno je unikátne hlavne tým, že vďaka rozmanitosti odrôd z rôznych kútov sveta a rôznym ekologickým ročníkovým podmienkam bude neopakovateľné! Jeho aromatické aj chuťové profily sa môžu dosť líšiť - vidím, že niektorým odrodám sa v rôznych ročníkoch rozlične darí. Zbierky odrôd majú viaceré vinohradnícke krajiny, ale svetový unikát je v tom, že určite nie rovnakej štruktúry ako tá v Šenkviciach.

A ako toto víno chutí? A kde si ho môžeme zakúpiť?

Pretože ide o spoločný projekt, víno sa dá zakúpiť u mňa a vo vinárstve KARPATSKÁ PERLA. Mne v tomto víne ročníka 2020 imponuje sviežosť, ovocnosť, pikantná kyselinka a harmónia. Verím, že každý v ňom nájde kus dobra. 

Ladislav Šebo - majiteľ vinárstva KARPATSKÁ PERLA

 

text/foto: Ivan Záleský, KamZaVinom.sk

 

Používa službu Blogger.