Ďalšia dvojica mojich nových odrôd muštových modrých - Rudava  a Torysa – pochádza z kríženia,  ktoré sme vykonali v roku 1967. Rodičovským párom je stará francúzska odroda Castets z oblasti Girondy a ruský trojitý kríženec PAT (Puchljakovskij x Aleatico x Tenturier) pôvodom z Rostovskej oblasti. Obidve tieto odrody sme spomedzi ďalších 1300 vybrali zo zbierky odrôd svetového sortimentu, ktorú sme na Výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom v Bratislave založili.

Priznám sa, že Rudavu som v roku 2007 prihlásila do Štátnych odrodových skúšok (ŠOS) ako svojho "outsidera". Vtedy som do skúšok prihlásila 7 odrôd muštových modrých a predpokladala som, že najmenej jedna bude vyradená. Môj tip bola Rudava. Nestalo sa tak a všetky boli registrované. Medzičasom už aj vinohradnícko-vinárska verejnosť Rudavu prijala ako odrodu pestovateľsky aj kvalitou vína  veľmi hodnotnú. A práve preverenie nových odrôd praxou je pre každého šľachtiteľa ten najdôležitejší test.

Rudava patrí do skupiny odrôd, ktorých hrozno sa oberá v prvej polovici októbra. Je teda stredne neskorá. Horúce letá a teplé jesene jej veľmi prospievajú. Nie je chúlostivá voči jarným mrazom, keďže pučí na jar medzi neskoršími odrodami. Zároveň je pomerne odolná aj proti mrazom zimným.

Je málo náročná na polohy a pôdy, no v kvalitnej vinohradníckej polohe, najmä na južných exponovaných svahoch, sa odvďačí lepšou vyzretosťou a kvalitou hrozna. Preferuje vápenaté pôdy, ako všetky modré muštové odrody. Treba však dbať na vhodný podpník. Pre Rudavu je to podpník SO 4, ktorý znesie 20% Ca v pôde a čiastočne brzdí aj jej bujný rast. No aj tak vylamovanie prebytočných výhonkov a presvetlenie hustého porastu odrode osoží. Choroby a škodce sa aj napriek vyššej náchylnosti na múčnatku udržia bežnou ochranou pod kontrolou. Hrozno nepodlieha hnilobe.

Úrody hrozna možno považovať za vysoké, pravidelné a v súčasnej klimatickej situácii aj za veľmi kvalitné, čo sa odráža i na akosti vín. Tieto sú sýto červenej krycej farby, v niektorých ročníkoch s príjemnou jemnou kabernetovou vôňou a chuťou, ak – pravda – neprešli barikovou technológiou, ktorá svojou intenzitou prekrýva všetky odrodové vône a aj chute. V slabých vinohradníckych ročníkoch môže vyšší obsah kyselín harmóniu vína naštrbiť. Vína z Rudavy vyžadujú dlhšie dozrievanie v pivnici, najlepšie v drevenom sude. Po 2-3 rokoch ležania sa ich kvalita výrazne zlepšuje.

text a foto: Ing. Dorota Pospíšilová, PhD.



Hospodárska charakteristika odrody Rudava – hlavné parametre:

  • Doba dozrievania hrozna: prvá polovica októbra
  • Úrodnosť (ŠOS) [t.ha-1]: 7,8 – 19,5, trojročný priemer 13,5
  • Cukornatosť (ŠOS): 22 – 26 kg.hl-1
  • Obsah kyselín (ŠOS) [g.l-1]: 5,2 – 8,6
  • Nedostatky odrody: silný rast, zahusťovanie porastu, z chorôb viac náchylná na múčnatku, neskoršie dozrievanie hrozna  
  • Kvalita vína: V dobrých ročníkoch a kvalitných vinohradníckych polohách  plné, harmonické červené víno tmavej farby, s jemnou kabernetovou chuťou, ktorá sa neprejaví v každom ročníku  (platí iba pre nebarikované vína). V slabších ročníkoch nižšia harmónia, vyšší obsah kyselín.




Tip na knihu:
Ampelografia Slovenska (Pospíšilová a kol.) >>