Header Ads

Exkluzívne okienko Doroty Pospíšilovej: S Dunajom sme odviedli skutočne dobrú prácu

Dunaj patrí nepochybne medzi najznámejšie a po mnohých stránkach najúspešnejšie slovenské novošľachtence. No skôr než sa pustíme do rozprávania o modrých odrodách a výrobe červených vín, je potrebné si pripomenúť, aká bola situácia v tejto oblasti v období, kedy sme sa pustili do šľachtenia nových modrých odrôd.

Bolo to v období, keď sme ešte nemali dnešnú klímu. Dnes už počasie do veľkej miery svojím horúcim a dlhým letom podstatne prispieva ku kvalite slovenských červených vín. No nebolo to tak vždy. Kedysi boli pre výrobu použiteľné 4 odrody – Frankovka, Cabernet sauvignon, Svätovavrinecké  a Modrý portugal. Prvé dve boli pre väčšinu ročníkov z hľadiska kvality prineskoré, Svätovavrinecké poskytovalo priemernú kvalitu skôr drsnejších vín a Modrý portugal síce stihol dozrieť včas, avšak jeho kvalita nebola konkurencieschopná. Platil preto všeobecný názor, že podmienky Slovenska nie sú pre výrobu červených vín vhodné.


Touto situáciou bola úloha šľachtiteľa už jasne vytýčená. Doplniť sortiment o nové odrody, ktoré budú aj v menej vyhovujúcej klíme poskytovať dobré červené vína. Môj plán bol teda už v 60. rokoch zjavný: dodať odrodám genetický potenciál pre vysoký obsahu polyfenolov (antokyánov a tanínov), posunúť ich dobu dozrievania najmenej o dva týždne dopredu a zvýšiť cukornatosť hrozna pri ekonomickom množstve úrody. Znamenalo to siahnuť aj po netradičných odrodách, ktoré by mohli poskytnúť niečo nové. Procesu šľachtenia preto predchádzalo štúdium odrôd zo svetového sortimentu.

Jedno z prvých krížení, ktoré dali neskôr za vznik odrode Dunaj, bolo vykonané už v roku 1951, kedy sme skrížil odrodu Muškát Bouchet (francúzskeho šľachtiteľa19. storočia Henri Boucheta) s Modrým Portugalom (Oportom). Jeden semenáč tohto kríženia mal vysokú cukornatosť hrozna, no bol súčasne silno opŕchavý. Preto sme ho v roku 1958 ďalej skrížili so Svätovavrineckým a z hybridnej populácie sme vybrali ker č. 6/10, ktorého potomstvo sme po 30 rokov overovali  na jeho pestovateľské a enologické vlastnosti. V roku 1997 bol Dunaj  registrovaný a zapísaný do štátnej odrodovej knihy.  Dnes po takmer 70 rokoch môžeme konštatovať, že sme odviedli dobrú prácu.

Dunaj už v oveľa chladnejšej klíme, ako je tá terajšia, ukázal, čo v ňom je. Neskorým pučaním je čiastočne chránený pred jarnými mrazmi. Hrozno každoročne poskytuje prvotriedny produkt pri vysokej úrodnosti na výrobu vynikajúcich vín.

Azda jediný nedostatok sa prejavuje v „upršaných“ rokoch, kedy dážď v období kvitnutia spôsobuje opŕchanie kvietkov. Tento nedostatok je ročníkovo zriedkavý a vykompenzovaný vysokou násadou hrozna (vysoký koeficient plodnosti), takže aj v takýchto rokoch je odroda ešte stále rentabilná. Výhodou je, že sa kry nezahusťujú, hrozno nehnije, dozrieva už koncom septembra a tým zaručuje každoročnú dobrú technologickú zrelosť produktu pre výrobu vína. Morfologickou zvláštnosťou Dunaja je, že sa na kroch v častej frekvencii vytvárajú na jednej hlavnej osi dva strapce (zdvojené).

Z prehliadky výsadby Dunaja na PD Čachtice na pozvanie predsedu p. Ing. Jozefa Čarardu.
Dunaj je celkovo nenáročný na polohy a pôdy. No vo veľmi chudobných pôdach by sa nemal pestovať. Má strednú rastovú silu, a preto potrebuje pre veľkú úrodnosť riadnu výživu. Hnojením sa však pôdy nesmú predusíkovať. Rovnako neodporúčam štepiť Dunaj na podpník 5BB, ktorý bujným rastom podporuje opŕchanie kvetov. Na udržanie dobrého zdravotného  stavu postačuje zvyčajná ochrana, možno s väčším zreteľom na múčnatku. Z pohľadu ochrany proti hubovitým chorobám je osožné aj to, že bobule v strapcoch nie sú nahustené, čo umožňuje prevetrávanie zóny strapcov v drôtenke a to odrodu prirodzene chráni proti rýchlym infekciám hniloby hrozna.

Vína Dunaja sú excelentné. Intenzívnej tmavočervenej krycej farby v každom ročníku, plné, pritom ich taníny sú mäkké, hladké. Vína ležaním v objemných  drevených sudoch dozrievajú do krásnych sekundárnych aróm višňovej - v ťažších vínach slivkovej chuti s charakteristickým čokoládovým odtieňom. Neodporúčam vína Dunaja barikovať. Nadobudnú univerzálnu „barikovú“, často drsnú chuť i vôňu, ktorá  zastrie  jemnosť chuti vína, ktorou vie Dunaj očariť. Barikovaním sa stratí do nenávratna to, čo si na Dunaji najviac ceníme – charakter vína Burgundského modrého.

text a foto: Ing. Dorota Pospíšilová, PhD.



Hospodárska charakteristika Dunaja – hlavné parametre:

  • Doba dozrievania hrozna: koniec septembra, začiatok októbra
  • Úrodnosť [t.ha-1]: 10 - 15, pravidelná, hrozno nehnije
  • Cukornatosť muštu [°NM]: 22 – 26 i viac
  • Obsah kyselín muštu [g.l-1]: 7 - 8
  • Nedostatky odrody: v ročníkoch s bohatými zrážkami v dobe kvitnutia opŕchanie kvietkov
  • Kvalita vína: vína tmavej farby, jemné mäkké taníny, v chuti višňa, slivka, čokoládová dochuť, vysoký potenciál starnutia






Tip na knihu:
Ampelografia Slovenska (Pospíšilová a kol.) >>



Používa službu Blogger.