Header Ads

Mišo Kuropka, SLOBODNE: Na Slovensku nefunguje vinárska samospráva

Kontroverzný. Prehnane kritický. Bláznivý. Aj takéto označenia sa spájajú s menom Miša Kuropku. Nedávno sme na neho narazili na celkom nečakanom mieste – pri lezeckej stene v jednom bratislavskom športovom centre. Krátka debata vyústila do pozvania k nim do vinárstva. A tak sme sa jedno letné doobedie ocitli v obci Zemianske Sady, aby sme aj vám pomohli spoznať nielen vinárstvo SLOBODNE a ich vína, ale aj pochopiť zmýšľanie vinára Miša Kuropku.


Viete čitateľom v skratke zhrnúť váš vinársky príbeh?

SLOBODNE je značka vína rodinnej farmy. Sme piata generácia rodiny, ktorá už viac ako sto rokov hospodári v Zemianskych Sadoch. Tak kontinuálne, ako to v danej dobe šlo. Príbeh SLOBODNE začal v roku 1912. V roku 1939 skoro prestal... a v roku 1948 „víťazným“ februárom celkom skončil. Našťastie, po roku 1989 bolo možné v rodinnej tradícii pokračovať a manželia Loveckí, rodičia mojej ženy Katky, sa tejto príležitosti chopili. Museli začať doslovne na ruinách. Aj preto sa v roku 2009 švagriná Agnes rozhodla opustiť bratislavský mestský život a pomôcť rodičom v hospodárení. O rok neskôr sme sa s manželkou Katkou rozhodli jej príklad nasledovať.

Čomu ste sa venovali predtým, než ste sa dostali k vínu?

Bol som ninja. Nájomný vrah. Po vyštudovaní práva som mal to šťastie, že ma zamestnala najlepšia konzultantská firma na svete. Náš biznis model bol, a asi aj stále je založený na tom, že manažment globálnych korporácii potrebuje poznať pravdu o lokálnom prostredí, aby vedel v danom prostredí podnikať a prijímať správne rozhodnutia. Dopracovať sa k tejto pravde však vyžaduje také nasadenie, že to spravidla vydrží iba pár vyvolených. Ja som to vydržal osem rokov. A hoc som bol v tom, čo som robil, dosť dobrý a zarábal brutálne peniaze, prestalo ma to baviť. A konzultantská každodennosť bola zrazu utrpením. Je to pravdepodobne veľmi podobné tomu, čo prežívajú profesionálni športovci.


Vo svete veľkého biznisu sa ale dajú ochutnávať aj tie drahšie alebo „lepšie“ vína. Bol to aj Váš prípad objavovania vína? Alebo ste už predtým mali skúsenosti aj s jeho výrobou?

Asi dva mesiace potom, ako som bol do firmy prijatý, som sa zhodou okolností ocitol na večeri s dvoma najdôležitejšími partnermi celej korporácie v luxusnej pražskej reštaurácii. Dovtedy som ako študent poznal iba špagety s bambinom, alebo špagety s tuniakom. V lepšom prípade vyprážaný syr v jedálni ŠD Družba. V tejto pražskej reštaurácii stála najlacnejšia položka viac ako môj prvý mobil. Kým som ja špekuloval, čo si vybrať, aby som nebol za príliš skromného a zároveň ani za nekritického suveréna, mladší z partnerov objednal víno za 300 eur. Keď som to víno ochutnal, zvyknutý na borovičku brzdenú pivom v Kryme, vravel som si – wau, aj takto dokáže chutiť nápoj, čo opíja.

Keď objednali to isté víno o rok staršie, o sto eur drahšie, v duchu som si vravel - vám musí je**ť chalani. Do okamihu, kedy ten mladší, točiac v každej ruke pohár povedal: I like the younger more, but the older is a better product. A ja bez toho, aby som mal akékoľvek relevantné vinárske skúsenosti, som čisto zmyslovo pochopil, o čo mu ide a že mu rozumiem. A zároveň som porozumel tomu vínu.

Nebola to však moja prvá skúsenosť s vínom. Bol som vychovaný vo vinárskej a vinohradníckej rodine. Ale rodinnú tradíciu a zručnosti, ktoré som sa v rámci nej naučil, dokážem oceniť až teraz - ako vinár. Predtým som to vnímal ako stratu času a nevyhnutnosť, ktorú musím ako decko venovať rodine.

Vaši rodičia sa venovali výrobe vína iba pre vlastnú spotrebu alebo aj profesionálnejšie?

Skôr moji starí rodičia a ujovia sa venovali vínu. Spravidla pre svoju spotrebu a rustikálne. Moji rodičia boli iba víkendoví asistenti. Naučil som sa, že fyzická práca je prirodzená vec. Že to vôbec nie je niečo podradné alebo menejcenné. Naopak, pre svet sú niekedy dôležitejší tí šikovní a zruční, čo sa neboja spotiť a zašpiniť.  Zároveň som si uvedomil, že na to, aby niečomu človek rozumel a robil to naozaj dobre, nepotrebuje formálne vzdelanie. Aj keď si uvedomujem, že takýto prístup na Slovensku nerezonuje. Tu sa skôr za znalcov považujú iba tí, čo sa môžu pýšiť univerzitnými titulmi, resp. akademickými funkciami.

Poďme už ale k samotnému vínu. Akú rozlohu vinohradov obhospodarujete a aké máte nasadené odrody? Robíte víno len z vlastného hrozna?

Obhospodarujeme 17 hektárov vinohradov. Pestujeme Sauvignon, Rizling rýnsky, Veltlínske zelené, Pinot Gris (Rulandské šedé), Tramín červený, Frankovku modrú, Cabernet Sauvignon a Alibernet. Víno robíme iba v vlastného hrozna.

Doteraz sme nikdy nespracovali celú úrodu. V závislosti od ročníka sme významnú časť hrozna predali iným vinárom. Preto naša produkcia nepresiahla 30-tisíc fliaš. Do budúcna však máme ambíciu spracovať všetko hrozno, ktoré sa nám podarí dopestovať. Potom by sa naša produkcia mala pohybovať medzi 40 až 70-tisíc fľašami.


V súčasnosti je moderné rozprávať o terroir-e. Ako vnímate túto otázku v prostredí Slovenska?

Na túto otázku sa nedá jednoducho odpovedať. Ja vnímam terroir oveľa viac subjektívne. Ako hľadanie rovnováhy medzi konkrétnou lokalitou, konkrétnymi rastlinami a ľuďmi, ktorí vinohrad obhospodarujú a z vypestovaného hrozna vyrábajú víno. Zjednodušene povedané – mám za to, že kvalitu vína z konkrétnej lokality v prvom rade ovplyvňuje know-how vinohradníka/vinára jeho osobná integrita a pracovné nasadenie. Zároveň však platí, že aj tá najlepšie zvládnutá práca s výborným výsledkom sa stáva zbytočnou, ak sa nestretne so svojim adresátom.

Keď sa pozerám na slovenské vinárstvo v historickom kontexte, tak sme krajina, ktorá môže stavať na viac ako tisícročnej vinárskej tradícii. Aby sme však dokázali túto tradíciu obnoviť a rozvinúť nemôžeme iba opakovať frázy, ktoré o terroir počúvame vo Francúzsku. Ich historická skúsenosť je radikálne iná. Ak sa chceme vyvíjať, musíme na to ísť úprimne - každodennou poctivou prácou. Inak budú reči o terroir a jeho výnimočnosti iba prázdne marketingové klišé.

Máte odpozorované, ktoré z vami pestovaných odrôd dávajú stabilne kvalitnú surovinu, z ktorej vznikajú tie najlepšie vína?

Ja považujem za zásadné budovanie určitej hierarchie na spoločnom jednotnom základe. Musíme sa začať koncentrovať na jednu odrodu, z ktorej začneme vyrábať prémiové vína. Ak sa nám to podarí, tak to potiahne predaj aj vín, ktoré sú viac priemerné, každodenné. Podľa mňa je takouto odrodou Frankovka. A nemusíme pri tom odznova objavovať Ameriku. Stačí sa len inšpirovať u susedov v Rakúsku, ako sa to má robiť dobre.


Evidujem vás ako vinárstvo produkujúce tzv. naturálne vína. Naturálna scéna sa však na Slovensku stále iba vyvíja. Znamená to u vás, že nepoužívate siričitany, alebo že máte vinohrady v biodynamickom režime? A ako by ste laikom popísali váš štýl výroby vína?

Naturálna scéna sa vyvíja nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. A tento proces je veľmi dynamický. Každý vinár to vníma individuálne a názory sú v mnohých prípadoch diametrálne odlišné. Napriek všetkým týmto nedokonalostiam však pojem naturálne víno akceptujem a používam, pretože v súčasnosti je už všeobecne akceptovaný ako terminus technicus tak medzi laickou, ako aj odbornou verejnosťou. Podstatu naturálneho vína vnímam v snahe o čo najprirodzenejšiu podobu vína.

Ja sa snažím ako vinár a zároveň konzument vína vnímať každú fľašu vína ako živú bytosť, s vlastnou osobnosťou a životným cyklom. S každou konverzujem. Obdobne ako u ľudí je v každej fľaši vína možné spoznať, v akom prostredí vyrastala a kto ju vychoval. Ak sa bavíme o víne, v ktorom možno spoznať terroir, je to ako mať celoživotných priateľov, s ktorými sa radi delíte o spomienky a nebudú vás nudiť ani po rokoch.

Naopak, s celebritami z nákupných centier je radosť pokecať na letnom žúre, no pri ďalšom stretnutí už môžu pôsobiť vyžito. Moderná enológia umožňuje v princípe kdekoľvek na svete vyrobiť takéto disko-celebrity. Zároveň však platí, že čím viac sa modernou technológiou vstupuje do prirodzenosti hrozna, tým viac sa z vína uberá vitalita a ukracuje ho o roky života.

Ja to však nevnímam ako niečo vyslovene negatívne. Naopak - víno sa stalo dostupnejším a pochopiteľnejším pre oveľa viac ľudí.

Ktoré vaše vína považujete za výnimočné alebo sa Vám najviac vydarili? Sú medzi nimi aj vaše cuvée, resp. kupáže (vína zmiešané z rôznych odrôd)?

Až na pár výnimiek sú všetky naše vína kupáže. To čo sa páči mne je veľmi subjektívne a trpí profesionálnou deformáciou. Rodič má rád všetky svoje deti rovnako. Nielen tie šikovné. Naopak, oveľa viac ho tešia tie škaredé káčatká, s ktorými musel pracovať, aby ukázali, čo v nich je. Osobne mi však najviac záleží na našom víne pARTISAN CRU - kupáži Frankovky, Alibernetu a Cabernetu Sauvignon. Frankovka je to najlepšie, čo krajiny z bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie môžu svetu ponúknuť. V kvalite porovnateľnej s tým najlepším z Cabernet Sauvignon, Merlot, Syrah alebo Pinot Noir. V kontexte terroir Hlohovec, jednej z najsevernejších tradičných oblastí na výrobu červených vín, je však jej krása krehká. Cabernety jej dodávajú telo a textúru.  

Objektívne sa dá povedať, že naše najlepšie víno je Deviner (Devín/Tramín/Veltlín). Pretože pani Alison Harding, Master of Wine, pravá ruka Jancis Robinson, hodnotila pre Jancisrobinson.com 60 plus naturálnych vín importovaných do UK nezávislými distribútormi, a oba naše Deviner-i (2013, 2014) dostali 18 bodov (z 20-tich), ako jediné vína s tak vysokou známkou.


Keďže sledujem dianie okolo slovenského vína pomerne intenzívne, tak viem, že ako vinár aktívne diskutujete aj na sociálnych sieťach. A že niekedy príliš negatívne vystupujete voči niektorým vinárskym názorom...

Jediná sociálna sieť, ktorú používam je Facebook. Moje stanoviská by som nehodnotil ako negatívne. Sú konfrontačné. Ja vnímam Facebook ako platformu umožňujúcu verejnú diskusiu. Nie ako marketingový kanál slúžiaci na sebaprezentáciu. Ak mám vstúpiť do verejnej diskusie, tak chcem jasne formulovať svoj postoj.

Na Slovensku nie sme navyknutí diskutovať. Akýkoľvek protichodný názor každý berie veľmi citlivo, ako osobný útok. Ja mám rád iróniu, satiru, sarkazmus hraničiaci s cynizmom. Čo sa u nás veľmi nenosí. U nás sa každý kontroluje, hryzie si do jazyka. Len aby nedajbože niekomu nestúpil na otlak. A preto prestupujeme na mieste. Neustále sa cyklíme. Aby sa veci pohli dopredu, vyžadujú konfrontáciu. Súboj rôznych názorov, stret záujmov. Iba tak sa dokážeme dopracovať k spoločným riešeniam. Hľadaním kompromisov.

Ktoré veci Vás najviac hnevajú a prečo?

Hnevá ma, že na Slovensku nefunguje vinárska samospráva. Na Slovensku je menej ako 100 relevantných vinárov. Tých, čo sa vínom skutočne živia, nemajú to ako bočák alebo koníček. To je menšie číslo, ako napočítate v lepšej rakúskej vinohradníckej dedine. A kým sa v Rakúsku dokážu spojiť na každej úrovni a ťahať za spoločný povraz, u nás iba vyplakávame, ako sa to nedá, a že nám nikto nepomáha.

Situácia je taká, že 10 najväčších výrobcov vína produkujúcich 80 percent slovenského vína si uzurpovalo samosprávu pre seba. Ostatní sú iba do počtu.

Vrcholom ľadovca je príprava nového vinárskeho zákona. Každému, kto sa vínom na Slovensku živí je jasné, že je nevyhnutná nová, modernejšia právna norma, jasne definujúca hierarchiu slovenských vín. Toto je sizyfovská práca pre expertnú komisiu zloženú najmä so zahraničných expertov. A je to práca na roky. Zväz a ministerstvo sa však tvária, že to zvládnu. Napriek tomu, že v tejto veci neboli schopní zorganizovať jednu odbornú prednášku, kde by prezentovali svoj koncept a podrobili ho verejnej diskusii. Takže to opäť vyzerá, že to dopadne klasicky slovensky. Ako formálna zlátanina.


Je aj niečo, čo Vás na slovenskom vinárstve teší?

Vo všeobecnosti ma najviac teší, že sa Slovensku ekonomicky darí a postupne sa civilizuje. Rastie spoločenská vrstva, ktorá dokáže oceniť kvalitu a nechce byť opíjaná rožkom. Zároveň rastie na vinárskej scéne nespokojnosť s tým, ako samospráva funguje. Bez ohľadu na to, či je niekto na naturálnej alebo modernistickej strane barikády. Toto pnutie musí vyvrcholiť krízou, ktorá prispeje k hľadaniu spoločných riešení.

Čo by teda podľa Vás naštartovalo reformu vinárskej samosprávy? Bude stačiť spomínaná konferencia ako spúšťač verejnej vinárskej diskusie?

V prvom rade musí každý pochopiť, že fungovanie samosprávy je o tom, že každý člen sa vzdáva časti svojho osobného komfortu v prospech všeobecného záujmu. Primárny zmysel vinárskej samosprávy vidím v budovaní kvalitatívnej hierarchie slovenských vín. Podľa jasných pravidiel – tak, aby mal každý vinár spĺňajúci kvalitatívny štandard určitej kategórie istotu, čo je jeho minimálna cena.

To však vyžaduje dobrovoľnosť a pozitívnu zaangažovanosť všetkých zúčastnených vinárov. Za kľúčové považujem prevzatie osobnej zodpovednosti. Každý, kto sa uchádza o funkciu v samospráve, by mal kandidovať s minimálne jedným konkrétnym záväzkom, úlohou ktorú chce počas vykonávania funkcie – vo svojom voľnom čase a zadarmo – pre slovenské vinárstvo realizovať.

Moja skúsenosť je však čisto praktická. Ako jediný z mojej generácie som sa zúčastnil na všetkých valných zhromaždeniach zväzu a snažil sa pozitívne zapojiť. Jediné, s čím som sa stretol bola teflónová stena, neschopná akceptovať akýkoľvek iný názor. Bez akejkoľvek vízie. Iba opakovanie „mantryčky“, že aké by to bolo super, keby Slováci pili viacej slovenského vína. Plus vyplakávanie, ako nás vinárov nikto nepodporuje tak ako u susedov.

Realita je však taká, že Slováci vypijú skoro všetko víno čo vyrobíme, zároveň vypijú aj veľa toho, čo sa na slovenské víno iba podobá, a k tomu ešte aj kopec zahraničného vína. A tí čo vyplakávajú, zobrali z verejných zdrojov podporu v objeme desiatok tisíc eur, o čom sa niekomu z iného odvetvia ani nemôže snívať.


Keďže chceme na našom webe presviedčať ľudí, aby spoznávali vína priamo u vinárov, tak už tradičná otázka na záver: ako a kedy sa môžu ľudia ku vám dostať?

Môžu nás prísť navštíviť. Na našom webe sú kontakty, kde je možné dohodnúť degustáciu. Zároveň, z času na čas, organizujeme otvorené dni. Pri týchto príležitostiach je spravidla možné ochutnať niektoré vína z nášho archívu. Nanešťastie zatiaľ nemáme jasný harmonogram a plánujeme ich spontánne.  Kto by mal o tieto eventy záujem, musí sledovať Facebook.

Každému, kto chce víno spoznať hlbšie, tiež odporúčam návštevu festivalov vína, kde na jednom mieste spoločne prezentuje svoju tvorbu viacero vinárov. Napríklad 1. decembra na akcii Karakterre vo Viedni, ktorú by som každému obzvlášť odporučil. Nielen preto, že sa tam dá ochutnať v princípe výber toho najlepšieho z naturálnej scény v Strednej Európe, aj zopár špičkových vinárov z Talianska, Francúzska a Španielska, ale aj preto, aby ľudia videli, ako sa na úrovni môžu, dajú a majú vinárske festivaly organizovať.


text/foto: Ivan Záleský

VIZITKA VINÁRSTVA:

SLOBODNÉ VINÁRSTVO
Hlavná 56, Zemianske Sady
Tel.: +421 907 100 030, +421 911 430 999, +421 908 731 928, +421 907 533 697
E-mail: vinari@slobodnevinarstvo.sk
Web: http://www.slobodnevinarstvo.sk  


Používa službu Blogger.