Nedávno sme vás informovali o fantastickom úspechu slovenskej vinárskej súťaže DANUBE WINE CHALLENGE, ktorá sa stala súčasťou svetovej špičky. A dobré správy spojené so slovenskou vinárskou scénou pokračujú. Víno s názvom Cutis Deviner 2016 zo Slobodného vinárstva totiž zaradil známy časopis o víne do svojho rebríčka TOP 30 oranžových vín a nadelil mu 90 bodov zo 100. O tomto víne, jeho vzniku, ale aj o trochu trpkej príchuti tohto úspechu sme sa porozprávali priamo s tvorcom spomínaného vína - Mišom Kuropkom.

Ako sa Vám podarilo dostať Vaše víno do hodnotenia v prestížnom Decanteri?

Úprimne, nám sa to nepodarilo. My sme vyrobili víno, ktoré sa páčilo autorovi článku a zaradil ho do svojho výberu. Zároveň sa nechcem tváriť, že je to náhoda. Je to výsledok dlhodobej systematickej práce. Nielen vo vinici a pivnici, ale aj pri prezentovaní našich vín na medzinárodných výstavách vína, či spoluprácou s našimi zahraničnými distribútormi a ich zákazníkmi.

So Simon Woolfom, ktorý zaradil do TOP30 aj naše víno, sme sa viackrát stretli na výstavách, kde prechutnal viacero našich vín. Možno pomohlo aj to, že toto víno, hoc z iného ročníka, vysoko hodnotila aj Julia Harding MW pre Jancisrobinson.com, čo je jeden z kľúčových webov o víne. Za rozhodujúce považujem aj to, že toto naše víno je dostupné v Anglicku, pretože Decanter je v tomto striktný.

A ako teda vzniká Váš Deviner? A ako by ste ho charakterizovali Vy ako vinár? 

Je to víno vyrobené oxidatívnou metódou. Tramín červený a Devín prekvasia spolu so šupkami v otvorených kadiach. Následne vyzrievajú v dubových sudoch. SO₂ (tzv. síru) pridávame iba pred fľašovaním. Víno nečírime ani nefiltrujeme. Je to veľmi expresívne aromatické víno so sviežou kyselinou. Dobre sa páruje s jedlom.

Ešte chcem podotknúť, že nikde na etikete nie je uvedené, že je to oranžové víno. Je to víno najnižšej kategórie, bez zemepisného označenia pôvodu.

Vieme však, že Vaše vína vyrábané práve týmto spôsobom narážajú na problémy slovenských kontrolných orgánov. Týka sa to aj tohto vína? 

Tohto konkrétne nie, pretože ho nezobrali na kontrolu. Ak by ho zobrali, tak myslím, že sa ho to týka a podľa súčasného prístupu kontrolných organov by ho zakázali. Štátna veterinárna a potravinová správa označila dve iné naše vína za zoxidované a chybné. Tretie naše víno, základné červené, označili za nevyhovujúce, pretože je kalné.

Naše vína však nie sú chybné. Prvé dve uspeli aj na prestížnej Prague Wine Trophy. Dokonca aj Elizabeth Gabay MW ich pri poslednej návšteve na Slovensku hodnotila relatívne vysoko (92 a 83 bodov zo 100). V prípade červeného vína je treba upozorniť aj na to, že čírosť sa u nich spravidla nehodnotí. Postoj štátnych orgánov preto považujem za zaujatý, priam šikanózny.

Považujem to za výsledok systematického tlaku Zväzu vinárov a vinohradníkov, ktorý vedie ideologickú vojnu voči slovenským naturálnym vinárom. Označuje naše vína za protizákonné, vadné, dokonca zdraviu škodlivé. Vraj termín naturálne víno používame iba ako marketingový trik na ospravedlnenie vinárskej neodbornosti. A hoc to nie je pravda a neuviedli na svoje tvrdenia ani jeden relevantný dôkaz, štátna správa koná tak, ako koná. Veď žijeme na Slovensku, tu sa koná na základe osobných prepojení, ekonomickej a politickej moci.

Podstata tohto problému ale nie je v legislatívnom vákuu. Že slovenský zákon takéto vína neuznáva, nepozná. Naopak, slovenský zákon uznáva a definuje oxidatívnu metódu výroby vína a neobmedzuje ju iba pre oblasť Tokaja.

Tento celý smutný príbeh, ktorý nás už stál rok a pol života, kopec nervov a prebdených nocí, nie je o tom, že robíme niečo, čo je zakázané. V prvom rade to vnímam ako snahu veľkých hráčov uzurpovať si právo na to, ako by malo slovenské víno vyzerať a chutiť. Aby bolo posudzované podľa priemyselných štandardov, kde sú oni doma a vedia ho vyrobiť najlacnejšie. Cielene budujú imidž o tom, že takéto víno je svetová špička. Ja naše vína za svetovú špičku nepovažujem. My sme poctivá stredná trieda za veľmi dobrú cenu.

V druhom rade ide o to, že sa odpútava pozornosť od skutočného problému, ktorý trápi každého slovenského vinára a vinohradníka. Že Slováci nakupujú lacné vína v hypermarketoch a výčapoch so „sudovkou“, ktoré sa tvária ako slovenské. Hoc sú z dovozu.

Slobodne predáva víno po celom svete, nikde s našimi vínami nemajú problém. Iba doma. Je na výsmech, že to štátna správa robí pod zámienkou ochrany lokálneho trhu pred dovozom nekvalitných zahraničných vín. Pričom to, čo kontrolovať má, t.j. pôvod vína, vôbec nerobí. Na Slovensku tiež reálne nikto nekontroluje, či je víno falšované, alebo bola do neho pridaná voda, alebo či vína s prívlastkom boli docukrované alebo dokyselované. Alebo či sa použili nedovolené enologické postupy a víno obsahuje zakázané, zdraviu škodlivé prísady.

Pomohla by teda samostatná kategorizácia tohto štýlu vín v našej legislatíve, podobne ako to urobili v Rakúsku či Francúzsku? Prebehla už u nás aspoň nejaká odborná diskusia na túto tému? 

Na zakotvenie takýchto vín v legislatíve neexistuje jednoznačná odpoveď. Francúzska, rakúska, ale aj americká úprava sú spravidla vnímané v odborných kruhoch pozitívne. Existuje však aj veľa profesionálov (vinárov, obchodníkov s vínom, kritikov), ktorí sú proti a vedia si svoj postoj relevantne obhájiť.

Môj osobný názor je taký, že akákoľvek účelová formálna zmena zákona prináša viac negatív ako pozitív. Zákon by nemal byť trhacím kalendárom, kde sa robia čiastkové zmeny podľa toho, ako to zrazu niekomu vyhovuje. Je to niečo ako vinárska ústava, ktorá určuje vývoj v krajine na dlhé desaťročia dopredu. Musí tomu predchádzať odborná diskusia, systematická legislatívna práca.

Samotný text zákona de facto nič nerieši, dôležité je, ako sa tieto ustanovenia budú dodržiavať v praxi, ako a kto bude tieto pravidlá dodržiavať, ako sa budú kontrolovať. Veď aj vo Francúzsku a Rakúsku sa väčšina tzv. naturálnych vín neuvádza a ani sa v budúcnosti nebude uvádzať na trh podľa týchto pravidiel.




O názor k tejto téme sme požiadali aj enologičku a medzinárodne uznávanú degustátorku Editu Ďurčovú, výkonnú riaditeľku súťaže Danube Wine Challenge: 

"Oranžové vína sú čoraz viac obľúbené a vyhľadávané. Je to najmä preto, že sú jednoducho iné ako 99% bežných komerčných vín. Zvyčajne majú jasný príbeh a pôvod. Vyrábajú sa v malých množstvách z ekologicky pestovaného hrozna, veľmi šetrným spôsobom, a senzorickým profilom sa líšia od konvenčných vín, ktoré sú často neprirodzene aromatické, „husté“, docukrené, dokyslené, odkyslené, prebarikované, presírené a inak neúprimné.

Teším sa z úspechu Slobodného vinárstva. Zaradenie ich vína Cutis Deviner 2016 do TOP 30 oranžových vín v prestížnom časopise Decanter s bodovým ziskom 90/100 potvrdzuje, že na Slovensku máme vína, ktoré majú svojou kvalitou exportný potenciál. Viackrát som mala možnosť prezentovať doma aj v zahraničí Deviner, Cutis Deviner, Supermajer. Vždy vyvolali mimoriadny záujem a pritiahli pozornosť obchodníkov s vínom, somelierov a milovníkov vína. Som rada, že čoraz viac vinárov sa venuje tomuto štýlu, a to aj takí, ktorí sú považovaní za klasický stredný prúd. V zahraničí je to napríklad Domäne Wachau, u nás doma Martin Pomfy, Velkeer a ďalší.

Naša súťaž Danube Wine Challenge ako jediná v rámci Svetovej federácie veľkých súťaží vína a destilátov VINOFED, ktorá sa zároveň koná pod patronátom Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno, zaradila kategóriu Oranžové vína do svojho štatútu. Vlani, keď sme sa ešte len uchádzali o prijatie do svetovej súťažnej elity, to nikomu neprekážalo. Tento rok sme však na požiadanie domácich inštitúcií museli túto kategóriu v štatúte označiť ako "mimosúťažnú", pretože slovenská legislatíva ju zatiaľ nemá zadefinovanú. Keďže medzinárodné inštitúcie s tým problém nemali, budeme za účasti medzinárodných odborníkov zostavovať rebríček Top oranžových vín DWC2020."

(foto: archív Edity Ďurčovej - z porovnávacej degustácie oranžových vín na medzinárodnej súťaži Prague Wine Trophy)




Prinášame aj definíciu tejto kategórie podľa Edity Ďurčovej:

Oranžové (alebo tiež jantárové) vína sú vína vyrobené z odrôd s bielou alebo ružovou šupkou, ktoré kvasia „červenou cestou“, teda v kontakte so šupkami, zrniečkami a niekedy aj so strapinami. Získavajú štruktúru a archivačný potenciál červených vín vďaka polyfenolom (farbivám a trieslovinám). Takmer vždy sú prekvasené úplne do sucha a majú výraznejšie kyseliny, čo spolu s polyfenolmi zvyšuje ich stabilitu pri veľmi šetrnej alebo žiadnej chemickej (sírenie) alebo fyzikálnej stabilizácii (čírenie, filtrácia).

Ich aromatika sa mení z primárnej odrodovej, cez sekundárnu, ktorá reflektuje spôsob kvasenia - reduktívny, oxidatívny, teplota, kvasinky, miešanie, typ kvasnej nádoby, atď., až po terciárnu, vďaka vyzrievaniu počas ležania, najčastejšie oxidatívnou cestou. Vína nadobúdajú buket charakteristický pre tento štýl.

Škála farieb osciluje od svetlej slamovo-žltej, jantárovej až po sýtejšie oranžové odtiene (odtiaľ pramení názov). Keďže sa často fľašujú bez čírenia a/alebo filtrácie, pri hotových vínach sa pripúšťa zákal, ktorý však nesmie byť mikrobiologického pôvodu. Z hľadiska hodnotenia sa k nim pristupuje inak ako ku klasickým vínam vyrobeným z bielych odrôd bez kontaktu so šupkami, zrniečkami, strapinami. Preto je dôležité túto kategóriu presne zadefinovať aj senzoricky. Chyby alebo choroby sú však neprípustné rovnako ako pri všetkých ostatných vínach.



text: Ivan Záleský
foto: archív vinárstva + Ivan Záleský