Zuzana Čorbová: Udržať špičkovú kvalitu tokajských vín je záväzok voči budúcim generáciám

Vyrástla na Tokaji. Tu jej vinohradníctvo a vinárstvo prirástlo k srdcu a tu sa mu aj venuje. Ako sama tvrdí, nemenila by, a Tokaj ako taký vníma ako oblasť výnimočnú a jedinečnú. O jej pohľade na vinárstvo, na jeho celkovú perspektívu a to, čo ju na víne teší a baví, sme sa rozprávali s enologičkou a prvou dámou vinárstva Tokaj&CO - s pani Zuzanou Čorbovou.

Pred časom sme na našich stránkach publikovali informácie o portugalskej štúdii, ktorá tvrdí, že ženy majú pre degustáciu vína lepšie predpoklady? Aké sú v tomto smere vaše skúsenosti?

Degustácie vína boli vždy doménou mužov. V dôsledku emancipačných snáh sa čím ďalej tým viac v tejto oblasti presadzujú aj ženy enologičky. Veda potvrdila, že pri degustovaní vína sa ženy prejavujú viac analytickejšie a bystrejšie. Majú v porovnaní s mužmi rýchlejšie úsudky na degustované vzorky. Potvrdilo sa, že majú chuťové bunky oveľa lepšie vyvinuté než muži. Tokajská pivnica spoločnosti Tokaj&CO v Malej Tŕni je známa tým, že ju už vyše 60 rokov riadi žena - enologička, z toho ja osobne 25 rokov. Trvalá kvalita našich vín len potvrdzuje, že to bolo a je správne rozhodnutie.

Práve v Malej Tŕni sa prvá dáma československého šľachtenia viniča hroznorodého Ing. Dorota Pospíšilová, CSc. zaoberala klonovou selekciou tokajských odrôd – ich úrodnosťou a kvalitatívnymi parametrami v hotových vínach. V súčasnosti sa výskumom tokajských vín zaoberá uznávaná slovenská enologička Ing. Katka Furdíková.

Obľúbenosť tokajských vín aj medzi dámskym publikom evidentne rastie. Popularitu si získavajú aj pri riadených degustáciách, kde v hodnotiacich komisiách majú svoje miesto aj ženy – hodnotiteľky.

Zmenilo sa z vášho pohľadu postavenie žien vo vinárstve od čias, kedy ste začínali po dnešok? Vnímate z tohto pohľadu nejaké zásadné zmeny? 

Určite je vidieť vo vinárstvach viac žien, ale viem si predstaviť, že v blízkej budúcnosti žien ešte pribudne. Toto povolanie je stále atraktívnejšie a čoraz obľúbenejšie nielen na Slovensku. Svedčí o tom aj narastajúci počet novovzniknutých vinárstiev u nás na Slovensku, v Európe, aj vo svete.

Čo vás na víne a vinárstve baví najviac? 

Rozmanitá a široká škála činností, ktoré musí vinár poznať a zvládnuť. Obohacujúce stretnutia s mnohými zaujímavými ľuďmi, ktorí majú radi kvalitné vína. Predovšetkým však práca s tokajským mokom, sledovanie vývoja vína od hrozna až po excelentné tokajské víno.

Víno nie je konštantný produkt, mení sa vekom podobne ako človek. Zaujímavé je sledovať vývoj  vône, či už primárnej hroznovej u Furmintu, Lipoviny a Muškátu žltého – teda pri spracovaní hrozna na mušt. Potom sekundárnej, keď sa mušt mení na víno, no najmä najdôležitejšej - terciárnej, kedy víno zreje v drevených dubových sudoch v tokajskej tufovej pivnici. Výsledkom spojenia sekundárnych a terciárnych látok je výnimočný tokajský buket vína.

Vyrástli ste v tokajskej oblasti a tu aj pôsobíte. Je to tak, že vám je Tokaj najbližší? Máte pocit, že to, že z tejto oblasti pochádzate vám dáva istú „konkurenčnú“ výhodu? Jednoducho povedané, že Tokaju rozumiete lepšie? 

Určite áno. Človek musí mať predovšetkým dobrú výchovu z domova, aby mal v sebe prirodzenú lásku k práci a tiež zodpovednosť. Život sa stáva radostný tým, keď má človek potešenie z toho čo robí. S vínom sa treba poláskať. Mal by ho dorábať len ten, kto má vzťah k prírode, kto miluje vinohrad. Tokajský vinohrad bol súčasťou môjho detstva – mali sme ho vysadený hneď za domom. Žila som s ním počas celého roka - od rezu, kopačky, zberu hrozna, až po jeho spracovanie na víno.

Práca vo vinohrade bola ťažká, ale zároveň ušľachtilá. Tu sa formovalo moje nazeranie na pestovanie hrozna aj na výrobu vína. Začala som rozumieť vinohradu, vínu, ale hlavne ľuďom ktorí sa tejto činnosti venujú. Pred každým vinárom, ktorý s láskou vyrobí dobré víno mám rešpekt.

S Tokajom som bytostne spätá. Som hrdá na to, že žijem v tejto svetovo unikátnej vinárskej oblasti. Viem čo výroba kvalitného finálneho vína obnáša, od prípravy pôdy a výsadby viniča na kvalitných tokajských honoch, až po niekoľkoročné dozrievanie v tufových pivniciach a jeho expedovanie k cieľovému milovníkovi vína.

Túžili ste niekedy vyskúšať si vinárstvo v inej oblasti (napr. nejaká vinárska veľmoc)? Alebo ste dušou a srdcom patriot? 

Po skončení Vysokej školy zemědelskej v Lednici (ČR) veľa možností ísť pracovať do zahraničia nebolo. Vrátila som sa preto na rodný Tokaj, kde som začala pracovať v závode TOKAJ, š.p. a založila som si tu rodinu. Následné ponuky z Rakúska už pre mňa boli bezpredmetné. Dnes už ma to vôbec neláka odísť pracovať niekam do zahraničia. Snáď krátka stáž v modernom vinárstve „nového sveta“ by ma ešte oslovila.

V čom podľa vás tkvie úspech Tokaj&CO?

Pri výrobe základného portfólia preferujeme tradičné technologické postupy na báze mikrooxidácie vína počas niekoľkoročného vyzrievania v sudoch uložených v historických tufových pivniciach, čo je technológia známa od r. 1631. Našim krédom je tradičná kvalita. Cieľom je udržať si pri klasickej výrobe doterajšiu, alebo ešte vyššiu úroveň po ďalšie roky. Nesmieme poľaviť v tempe. Tokaj je silná, svetovo uznávaná značka, preto musí byť jasná firemná vízia, ale aj tím ľudí, ktorí sú za touto značkou a výsledkami svojej práce ju prezentujú. Veľkou výhodou firmy je bohatý archív špičkových ročníkových vín.

Nesmieme zaspať na vavrínoch. To znamená, ale že popri hlavnej tradičnej tokajskej výrobe, musíme neustále inovovať škálu produktov na báze základných tokajských odrôd, prispôsobovaním sa požiadavkám doby a trhu. Nesklamať verných zákazníkov a samozrejme získavať nových.

Takúto cestu, postavenú na pilieroch kvality, predurčili počas niekoľkých storočí naši predchodcovia a my z nej nemôžeme a nechceme zísť. Ak siahneme do histórie, výrok francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV – „Vinum Regum, Rex vinorum – Víno kráľov, kráľ vín“ - musia vysloviť aj generácie, ktoré prídu po nás. Naša generácia základ pre takéto uznanie cieľavedome vytvára. Zatiaľ sa to darí vďaka zanietenosti  zamestnancov firmy.

Pozorujete na sebe nejaké prvky, ako sa vraví, „profesionálnej deformácie“? Máte tendenciu každé víno hodnotiť? Alebo si ho dokážete vychutnať bez toho, aby vás aspoň v duchu mátali technologické a kvalitatívne parametre? 

Nedá sa to oddeliť. Pri degustácií vín v mysli automatický naskakuje výrobný film, ktorý predchádzal vzorke vína, ktorá sa práve degustuje. Hneď riešim spôsob výroby, napr. či to bolo riadené kvasenie, či je to autentické víno, či zrelo v sude, alebo v nerezovej nádobe, odhadujem vek, riešim odrodu, alebo či vzniklo rezom viacerých odrôd. Každá degustácia je tréningom zmyslov.

Cestujete za vínom? Chodíte niekam za inšpiráciou? 

Jednoznačne. Bez toho to už dnes  nejde. Inšpiráciou sú cesty za vínom najmä do maďarskej časti Tokaja, ale aj do Moldavska, Talianska, Francúzska. Je povinnosťou každého vinára sledovať nové technologické trendy.

Máte nejaký nesplnený sen spojený s vínom? 

Sen – vyrobiť „veľký“ kvalitný 100 % čistý Furmint, suché víno. Vrátiť ho do povedomia širokej verejnosti, dostať ho na tokajský piedestál - a to aj cez podujatie Furmint fórum. Ďalším cieľom je vyrobiť pre mladých milovníkov vína ľahké sýtené a šumivé tokajské víno.

Keď sa obzriete na svoju doterajšiu prax, je moment, na ktorý ste obzvlášť hrdá? Niečo, čo považujete za svoje vinárske top? 

Vinárskych top bolo viacej. Nezabudnuteľný je Tokajský forditáš r. 2005, Tokajský výber 6–putňový r. 2011, ale aj Tokajské samorodné suché r. 2015.

V dostupných materiáloch o vás som sa dočítala, že vám bola veľmi blízka práca v laboratóriu. Venujete sa jej aj teraz? 

Prácu v laboratóriu sledujem, aj keď sa analytické postupy radikálne zmenili – urýchlili, zjednodušili a spresnili. Výsledky využívam denne vo svojej vinárskej praxi. Senzorické hodnotenie dopĺňam chemickými parametrami a podľa toho robím technologické opatrenia ku kvalitatívnemu vývoju vína.

Vnímame v oblasti vína a vinárstva istú renesanciu. Je mnoho mladých vinárov, oveľa viac podujatí a festivalov. Je to podľa vás módna vlna, alebo má Slovensko nádej, že sa z vinárstva stane dôležitá súčasť národného hospodárstva a istého aj kultúrneho dedičstva? 

My nie sme a nikdy nebudeme veľkým vývozným štátom vína. Limituje to rozloha našich vinohradov. Teší má rastúci záujem o víno u mladých ľudí aj z nie vinárskych miest a obcí, kde sa dlhodobo viac požívalo pivo, či tvrdý alkohol.

Vďaka viacerým vinohradníckym a vinárskym osobnostiam sa naše vína posunuli na úroveň svetovej špičky. Odborníci už vedia o vysokej kvalite našich vín a rešpektujú ich. Víno je historický, kultúrny ušľachtilý nápoj a zaslúži si aby bolo vyrábané v tej najvyššej kvalite.

Potenciál vína ako predajného produktu je vysoký a presadiť sa kvalitou môžu veľkí aj malí vinári. Verím, že štát bude nápomocný rozvoju vinohradnícko – vinárskej výrobe. Tokajské víno je pre hostí  veľmi príťažlivé a dokáže prilákať turistov, zaujať vinárskych cestovateľov. Veď veľmi pozitívne sa o našich vínach vyjadrili aj svetoví blogeri Matthew Horkey a Charine Tan z Exotic Wine Travel.

Čo by podľa vás slovenskému vinárstvu najviac pomohlo? 

Tokajskému vinárstvu by určite pomohla pozemková úprava, otvorenie stredoškolského študijného odboru vinár – vinohradník na východe Slovenska a tiež znovu oživenie Výskumnej vinárskej stanice v Malej Tŕni. Tá by v roku 2024 oslavovala 100 rokov od založenia. V minulosti práve táto stanica odviedla veľký kus záslužnej práce pri klonovej selekcii tokajských odrôd, ale aj pri kategorizácií tokajských honov a pri zdokonaľovaní tokajskej technológie.

Ďakujeme za rozhovor.