Patrí k najvýraznejším osobnostiam vo svete vína na Slovensku. Za vínom precestovala celý svet a naplno sa venuje podpore vínnej kultúry a vzdelávaniu v tejto oblasti. O jej vzťahu k vínu, o tom, ako vníma postavenie žien medzi vinármi a someliermi, aj o tom, ako si víno naozaj vychutnať, sme sa porozprávali s pani Beátou Vlnkovou, prezidentkou Asociácie someliérov na Slovensku.

[Beáta Vlnková v Južnej Afrike]

O tom, ako to všetko začalo

Bolo víno vaším životným snom? Je vôbec možné, aby dievča či mladá žena snívala o tom, že sa raz stane tak povediac vinárskou celebritou? 

To vás asi sklamem, ale nie. Keď som bola malá, na Slovensku sme mali dve vína – biele a červené. Rodičia nás viedli k cestovaniu a poznávaniu sveta. Chodili sme často na výlety. Preto sa u mňa prirodzene vytvorila túžba venovať sa cestovnému ruchu a byť sprievodkyňou. Rozhodla som sa cestovný ruch aj študovať. Potom prišli deti, sny na chvíľu išli do úzadia, ale vždy to vo mne bolo. Cestovanie bolo pre mňa prvoradé. Táto vášeň pretrváva dodnes a v spojení s vínom sa mi vlastne tento sen splnil.

Cestovanie a gastronómia či priamo vinárstvo – je tam priame spojenie? 

Áno, samozrejme. Cestovanie, hotely, reštaurácie – to všetko spolu úzko súvisí. Vždy ma to aj veľmi zaujímalo. Keď už boli deti väčšie, začala som sa tejto oblasti venovať naplno a odtiaľ bol už len krôčik do sveta vína. V Hoteli Devín, kde som vtedy pracovala, sídlila Asociácia someliérov, a keď som dostala ponuku na spoluprácu, prijala som ju. Aj napriek tomu, že v danom čase som bola v oblasti vína naozaj nováčik. Začínala som tým, že som organizovala pre Asociáciu kurzy, chodila som na zasadnutia a postupom času sa mi víno dostalo tak pod kožu, že som absolvovala somelierske  skúšky a začala sa vínu venovať profesionálne.

[Beáta Vlnková, v pozadí majstri sveta somelierov - Paolo Basso a Serge Dubs]

O víne a ženách

Ako vnímate schopnosti žien ochutnávať víno? Prekvapili vás výsledky štúdie, ktoré hovoria o tom, že ženy sú na tom pri spoznávaní vína lepšie? Máte podobnú skúsenosť? 

Profesia someliera bola kedysi výsadou mužov. Keď sme na Slovensku začínali so somelierskymi kurzami v roku 2003, tak na týchto sa objavovali ženy veľmi sporadicky, možno jedna až dve. Dnes je ten pomer výrazne iný. S kľudom môžem povedať, že žien sú na kurzoch asi dve tretiny. Čo si všímam, tak že ženy dokážu o víne lepšie rozprávať. Sú pri prezentácii elegantnejšie. Je to často až príťažlivé a sexi. Nepochybne sú lepšie v popise farieb, to je jednoznačne ženská doména. Ale aj vôňu a chuť dokážu popísať pútavo a farbisto. 

Vnímate podobný trend aj vo svete? Je žien všeobecne vo vinárskom svete viac?

Podobne to je aj v rámci ASI – Association de la Sommellerie Internationale, ktorá budúci rok oslávi 50 rokov. Zatiaľ čo kedysi bola doménou výhradne pánskou, dnes nájdete už asi desať prezidentiek národných asociácií. Po prvý raz sme výraznejší dámsky úspech zaznamenali v roku 2013 v Japonsku, kde sa do finále dostala Kanaďanka Vèronique Rivest. Dnes je žien aj v súťažiach oveľa viac a pravidelne sa umiestňujú na popredných priečkach. 

Sú na tom niekde vo svete vinárky výrazne lepšie? Je nejaká krajina vyslovene ženskou doménou?

Výhradne ženskou doménou určite nie. Ale mám pocit, že Európa je v tomto napred. V poslednej dobe som viackrát navštívila Taliansko, kde sú úžasné vinárky, ktoré majú aj svoje vlastné združenie. 

[S Annemarie Foidl, prezidentkou rakúskej asociácie somelierov]


Prečo by vlastne žena mala vínu rozumieť? 

Je to súčasťou kultúry. Patrí to k stolovaniu. Žena väčšinou doma varí. A výberom vína je možné jedlo vyzdvihnúť a vylepšiť, alebo naopak nevhodným vínom pokaziť. Navyše... Je stále viac a viac žien v manažérskych pozíciách. Pri obchodnej večeri, či stretnutí by aj dáma mala poznať, ktoré víno obchodnému partnerovi vybrať či odporučiť.  

Povedzme, že je mnoho dám, ktoré by sa toto všetko chceli dozvedieť. Chceli by sa naučiť vínu rozumieť, ale nemajú možnosť prísť na nejaký váš kurz. Kde by takáto žena mala začať? Ako sa vzdelávať v oblasti vína... 

Postupne kurzov a literatúry o víne pribúda. Je skvelé ovládať angličtinu a mať tak prístup k informáciám zo sveta. Mať o víne niečo preštudované, načítané. Okrem teoretickej prípravy sa venovať samozrejme praxi. Odporúčam navštíviť dobrú vinotéku vo svojom okolí, ochutnávať, skúmať a predovšetkým komunikovať. Pýtať sa, snažiť sa dozvedieť viac a nebáť sa skúšať nové veci. Je veľmi nešťastné, ak niekto hovorí, že pije 10 rokov stále to isté víno. Oberá sa tým o množstvo nových skúseností a zážitkov spojených práve so skúmaním nových chutí. 

Stretávate sa aj s nejakými predsudkami zo strany mužov? Pretrváva ešte nejaký negativizmus voči ženám someliérkam či vinárkam? 

Vo všeobecnosti muži radi prijímajú dámske kolegyne. Nie je to tabu, ako kedysi. Skôr naopak. Mám pocit, že hostia dokonca radi počúvajú, ako zaujímavo vedia ženy víno popísať. Jediná výhrada, s ktorou sa sem tam stretávam je fyzická sila a zdatnosť. Viete, robiť túto prácu nie je len o peknom opise vína. Je to veľa nosenia kartónov, veľa fyzickej námahy. A tam majú muži samozrejme navrch. 

["Reštaurácie, to je moje"]

O víne vo svete... a u nás doma

Keď cestujete za vínom do nejakej oblasti, zostáva vám popri vinárskych aktivitách čas aj na to, aby ste si pozreli krajinu a užili to cestovanie? Navštevujete aj také tradičné turistické atrakcie?  

Keď som išla po prvý raz do Londýna, kamarát mi hovoril „choď tam a tam, tam je taká vinotéka...“ a ja mu na to „no ale veď si musím pozrieť aj mesto, Big Ben a tak“... „Čo tam Big Ben, ten už tam je ako dlho, ale Vinopolis nevieš, či tam pretrvá a kedy sa tam dostaneš...“ Takže – áno, snažím sa vnímať aj to, čo je v tej ktorej krajine jedinečné, ale pravdou je, že víno je v tomto prípade na prvom mieste. Pozrieme si mesto, nakukneme tu a tam, ale vinárstvo či vinotéka je vždy miestom, kde strávime najviac času.

Máte nejaký sen spojený s vínom, ktorý ste si ešte nesplnili? 

Dlho som mala na zozname navštíviť Južnú Afriku, to sa mi podarilo minulý rok.  Prvý „nástrel“ do hlavných vinárskych oblastí mám za sebou, teraz je čas ísť do detailov.

Vinárstvo je pre Slovensko celkom tradičným odvetvím. Nie je to niečo, čo k nám preniklo za posledných 20 rokov. Ako vy vnímate podporu vinárov u nás? Zlepšilo sa to za posledné roky? 

Keď porovnávam podporu, ktorej sa vinári tešia v iných krajinách, máme sa čo učiť. Skvelým príkladom je susedné Rakúsko, kde je organizácia a podpora tohto segmentu skutočne na špičkovej úrovni. Je to škoda, lebo práve cez víno a vinárske oblasti máme šancu sem prilákať aj veľké množstvo turistov. 

[S turistkou vo vinárstve KARPATSKÁ PERLA]

O kultúre vína, jeho nákupoch a jeho konzumácii

Kde robia laici najväčšiu chybu? Či už pri výbere alebo konzumácii vína? 

Ľudia sa vo všeobecnosti veľmi náhlia. Nalejú, v lepšom prípade ovoňajú, hodia do seba. Aj  na včerajšej lekcii sme mali jedno víno, ktoré nemalo zo začiatku príjemnú vôňu. No po 10 minútach bola jeho vôňa celkom iná. Vínu je často treba dať čas. 

Pozeráte sa po víne aj mimo vinoték? Sledujete, čo je na regáloch napríklad v supermarketoch? Majú ľudia šancu aj tam si kúpiť dobré víno? 

Je to veľmi ťažké, ani ja by som to nevedela. Samozrejme, že pozerať sa pozerám, no bez toho, aby som víno poznala, alebo o ňom mala niečo naštudované sa vyberá naozaj len veľmi ťažko, keďže tam nie je ani nikto, kto by vám o víne niečo povedal. Vo vinotéke je tá obrovská výhoda, že vám obvykle niekto poradí. Keď poviete, alebo vyskúšate, čo vám chutí – či teda ovocné, svieže, alebo naopak drevité... Tak fundovaný personál vám vie odporučiť víno, alebo kombináciu vín, podľa vašej chuti. Dobrý somelier vás navnadí ochutnať niečo nové.

Existuje nejaké víno, s ktorým sa nikdy nedá šliapnuť vedľa? Niečo, čo naozaj nikdy neurazí a hodí sa na každú príležitosť?

Pre mňa určite šumivé vína vyrobené tradičnou metódou, a nemusí to byť vždy o Champagne. V Južnej Afrike sa pre našu skupinu stalo hitom MCC, v Taliansku ma naposledy očarili oblasti Oltrepò Pavése či Alta Langa. (pozn. - MCC = méthode cap classique - metóda výroby šumivého vína, pri ktorej fermentovanie a nazrievanie prebieha vo fľaši, ako pri šampanskom).

[William Wouters (viceprezident pre Európu v ASI a prezident belgických somelierov) a jeho žena Filipa Pato - vinárka] 


Je víno sezónne? Treba obmieňať víno podľa ročného obdobia? 

Určite áno.  V reštauráciách sa menia jedálne lístky, no vínna karta zostáva rovnaká. A pritom v lete nám prirodzene chutia viac práve šumivé či ľahké vína, alebo ružové vína, ktoré máme naozaj na Slovensku krásne. V zime nám prirodzene chutia viac ťažšie plnšie vína. 

Pred časom sa svetom prehnala módna vlna kokteilov s použitím vína. Ako sa na to pozeráte vy? Je to barbarstvo? Alebo je OK použiť víno inak ako to tradične robíme... napríklad v miešanom drinku alebo pri varení? 

Na miešanie vína s čímkoľvek som čiastočne zmenila názor. Kedysi som bola striktne proti. Ale diskutovala som o tom aj s pánom Heimannom (pozn. renomovaný maďarský vinár) a dokázala som akceptovať jeho argumenty. Vínne streky sú v lete veľmi osviežujúce, majú menší pomer alkoholu, sú ideálnym nápojom, ktorý môže priviesť mladých ľudí k vínu. V Maďarsku túto oblasť dotiahli k dokonalosti, kde majú presne definovaný pomer vína a sódy pre rôzne typy strekov. A pokiaľ ide o varenie, tam hovorím jednoznačne áno. Musí to však byť dobré víno, ideálne ak základnú radu vína pridávame do jedla a tú prémiovú potom podávame. Vznikne tak krásna symbióza vôní a chutí.

Ďakujeme za rozhovor.

[text: Marcela Said Hlavatá]




Mohlo by vás zaujímať: