Je tomu už nejaký čas, čo sa nám vo vinárstve dostala pod drobnohľad odroda Veltlínske zelené. O jej pôvode a histórii netreba veľa vypisovať. Je stabilne rozšírená vo všetkých našich vinohradníckych oblastiach, veľa vinárov ju má vo svojom portfóliu a dovolím si povedať, že všetci konzumenti vína v našich končinách sa s ňou už stretli. Poďme však rovno k degustácii, ktorá vo mne zanechala rozpačité dojmy a celkom dlho som hľadal tie správne slová, ako tie dojmy odovzdať. 

Po nutnej redukcii počtu vzoriek sme skončili tesne pod hranicou troch desiatok. Kvalitatívna úroveň, spracovanie a čistota všetkých vín bola naozaj vyrovnaná, hoci pri takejto konfrontácii sa podstatne výraznejšie vedia prejaviť rôzne technologické defekty.  Ešte viac sa však prejavujú rôzne štýly, ktorými sa autori vín pobrali.

A práve tie rôzne štýly dávajú najviac otázok k zamysleniu. Keď sa vinár rozhodne pracovať s nejakou konkrétnou a navyše dobre známou odrodou, tak je prinajmenšom na mieste očakávať, že svoje víno chce postaviť hlavne na typických vlastnostiach danej odrody a ukázať jej charakter v kontexte terroiru, ročníka a svojho umu. Ako sa hovorí v jednej nemenovanej reklame, na všetko ostatné je tu ... cuvée. 

Samozrejme, každý chce, aby práve jeho víno vyniklo v mori konkurencie a bolo o čosi lepšie ako všetky ostatné. Niekto sa však rozhodne staviť na prirodzené vlastnosti odrody, niekto sa chce priblížiť k akémusi medzinárodnému štandardu, niekto sa rozhodne staviť na diametrálnu odlišnosť a niekto sa snaží dávať odrode novú tvár. Presne toto sa dalo vyčítať z vín aj počas našej degustácie. Veltlíny, ktoré sa niesli v modernom, sviežom atraktívnom duchu, odrodovo čisté a postavené na prirodzenej mineralite, také čo získali komplexnosť vyzrievaním na kvasničnom kale, tradičné remeselné, ktoré vyzrievali v starších sudoch, ale aj veltlíny plné nového dreva, či osobité veltlíny macerované na šupkách s výraznejšou farbou aj charakterom. 

Rozpisovať sa o jednotlivých vzorkách by bolo na dlho. To, čo ma teší je, že slovenskí vinári vedia čoraz lepšie využívať moderné prístupy, školiace postupy a vedia vyrobiť technologicky čisté vína, ale aby veltlín voňal po Sauvignon-e, Muškáte, Devíne, či dokonca jahodách ako nejaké roséčko, je prinajmenšom zvláštne. Menej skúsený konzument si tieto detaily nevšimne. A nevšimne si ich možno ani ten skúsenejší, kým si neuloží vedľa seba viacero veltlínov a nezačne ich čítať a porovnávať. Áno, viem, zákon povoľuje použiť až 15% iných odrôd do vína, ktoré stále môže niesť názov jednej odrody. Ale toto je vrchol vinárskeho umu? Aký zmysel má potom označovať víno názvom odrody?

Veltlínske zelené je jedna z mála odrôd, ktorá dokáže nádherne zrkadliť svoj pôvod. Do vína detailne pretaví celý terroir, odkiaľ pochádza, celý pôdny profil vinohradu, v ktorom rastie, a rovnako aj vlastnosti ročníka. Je už len na vinárovi, či objaví a rozozná tieto jedinečné vlastnosti a či im umožní vyniknúť vo víne, alebo či len jednoducho spracuje hrozno a vyrobí víno podľa svojej predstavy.  

Ak hovoríme o rakúskych veltlínoch ako o etalóne kvality, tak nezabudnime ani na to, že rakúski vinári vlastnosti veltlínu už dávno objavili. Jednotlivé veltlíny rozlišujú názvom lokality, či vinohradu odkiaľ hrozno pochádza, práve pre ich osobitý charakter a pôdne rozdiely, ktoré sú neskôr zreteľne čitateľné vo víne. Nie je nič výnimočné, ak má vinárstvo vo svojom portfóliu aj štyri a viac veltlínov z rovnakého ročníka, pričom každý pochádza z inej špecifickej lokality. A muškátové, či sauvignonové tóny v nich naozaj neucítite. Pôdu, mineralitu a herbálne tóny však o to výraznejšie. 

Nech je preto vrcholom vinárskeho umu práve cit pre detail, pochopenie vlastností každej odrody a šikovnosť nechať ich vyniknúť v najčistejšej podobe.

autor: Peter Kecskés
Brand Ambasador vinárstva Chateau Rúbaň | Somelier profesionál, bývalý Viceprezident ASSR | Držiteľ Certifikátu Senzorického Posudzovateľa Expert