Header Ads

História vinárstva na Slovensku: Prvé ceny a medaile za vína

V súčasnosti sú domáce aj medzinárodné súťaže vín neodmysliteľnou súčasťou svetového vinárstva. Dnes už takmer každá fľaška v hypermarkete obsahuje etiketu s vyobrazením medailí, ktoré daná značka a ročník získala. Ešte v 18. storočí by ste však žiadne medaile, etikety, či sklenené fľaše s vínom v Uhorsku nenašli. Kvalitu vína reprezentovala povesť vinára a lokalita jeho vinohradov. Ako sa táto situácia zmenila a kto získal v Uhorsku prvé ceny za svoje vína?

Nová etapa európskeho vinohradníctva a vinárstva súvisí s viacerými fenoménmi. Globalizáciou, chorobami viniča, s vedecko-technickou revolúciou. V prvej polovici 19. storočia sa veľmi populárnymi stali priemyselné výstavy, či už lokálneho, celokrajinského alebo aj svetového charakteru. Na týchto výstavách sa prezentovali manufaktúrne a továrenské výrobky, s cieľom predstaviť ich širokému publiku. Nielen verejná prezentácia, ale aj súťaž a teda spätná väzba bola zároveň hnacou silou výrobcov, aby svoje produkty vylepšovali a predstihli tak konkurenciu. 

Reklama firmy na výrobu šumivého vína Peter Jaklitsch z Bratislavy. V texte sa Jaklitsch prezentuje úspechmi na výstavách v Linzi, Debrecíne, Viedni, Salzburgu, Plzni, Wittenbergu či Altone (dnes súčasť Hamburgu). [zdroj: Pressburger Wegweiser 1870]

V Habsburskej monarchii sa uskutočnili prvé priemyselné výstavy, a to hneď celokrajinského charakteru, vo Viedni, v rokoch 1835, 1839 a 1845. Nasledovali výstavy v Pešti, v rokoch 1842, 1843 a 1846. Do maďarskej revolúcie v roku 1848 sa ešte uskutočnili menšie výstavy v Košiciach a v Prešove. 

Tiché vína na spomenutých výstavách neboli zastúpené, pretože ich výroba nebola v danej dobe vnímaná ako niečo špecifické, vyžadujúce vyššiu technologickú úroveň a továrenský spôsob výroby. Výnimkou však boli šumivé vína, ktorých výroba sa začala v Bratislave v roku 1825 a čoskoro sa rozšírila aj do ďalších kútov monarchie. Prví výrobcovia – Fischer & Schönbauer získali vo Viedni v roku 1835 a 1839 čestný diplom. Medailu nezískali pravdepodobne preto, že konkurencia bola v tom čase ešte veľmi malá a hodnotitelia brali do úvahy aj početnosť zastúpenia v tej-ktorej kategórii. V roku 1845 vo Viedni, v konkurencii ďalších šiestich spoločností z Bratislavy a Rakúska však získali bronzovú medailu, čo bola najvyššia cena aká bola šumivým vínam udelená. V Pešti získali diplom v roku 1842 a malú zlatú medailu v roku 1846, čím sa stali najúspešnejšiu uhorskou firmou na výrobu šumivých vín prvej polovice 19. storočia. 

Šumivé vína boli prvými, z podstaty ich výrobnej technológie, pre ktoré sa vyrábali špeciálne tvarované sklenené fľaše a mali aj prvé etikety. Získanými medailami a oceneniami sa prezentovali spoločnosti v textoch svojich reklám, v novinách, alebo adresároch. Neskôr, po vzore francúzskych vín, sa začali tieto medaile objavovať aj na etiketách. Získané ocenenia, keďže verejných prezentácii bolo veľmi málo, dávali firmám punc kvality, ktorý sa oni snažili zužitkovať v rámci marketingu. Samozrejme, to nebol len prípad spoločností na výrobu šumivého vína, ale aj iných výrobcov a producentov špecifických produktov od likérov až po parné rušne.

V druhej polovici 19. storočia sa na výstavách začali objavovať aj tiché vína. Ako príklad nám môžu poslúžiť dve výstavy v Bratislave v rokoch 1862 a 1865. Prvá bola rozdelená na tri základné časti, pričom prvá časť bola celá venovaná poľnohospodárskym, záhradníckym a vinohradníckym plodinám. Na druhej výstave prezentovali vinári domáce, čiže bratislavské, ale aj vína z iných častí Uhorska, pričom najstaršie pochádzalo dokonca z roku 1827. Len zriedka sa objavujú v názvoch sorty, väčšinou sa uvádza len označenie pôvodu. Napríklad šomlonské (vinohradnícka oblasť Nagy-Solmó), rustské (Burgenland), račisdorfské, bratislavské, modranské a podobne. Objavujú sa nám však aj prvé označenia odrôd „burgundské“, silvánske, alebo ryzling. Za svoj bratislavský rizling, tokajské a šomlonské víno získal diplom aj známy bratislavský vinár Jakub Palugyay. 

Reklama firmy Palugyay J. a synovia s odkazom na ocenenie na Grand Prix v Paríži v roku 1900. [zdroj: Wikimedia.org]

"Zmesky" boli veľmi bežné, ešte aj na výstavách v 20. storočí. Od konca 19. storočia začínali pribúdať aj výstavy venované výlučne vínam a vinohradníckym produktom a nástrojom. Súviselo to s vedeckým a technickým pokrokom v oblasti vinárstva a vinohradníctva. Prvá slovenská výstava vín sa uskutočnila v roku 1911 v Skalici. Spolu 61 vystavovateľov tu prezentovalo 211 vzoriek vín. Najstaršia vzorka, zmeska bielych vín z roku 1897, pochádzala z produkcie Pezinského vinohradníckeho spolku. Svoje vína tu prezentovali vinári z Modry, Rače, Vajnôr, Brezovej či Skalice. Aj známy slovenský kňaz a poslanec za uhorský snem Ferdiš Juriga tu vystavoval svoje biele víno.

Po vzniku Československej republiky pokračovali tieto špecializované výstavy, avšak už v podmienkach nového štátu. Prím hrala Malokarpatská oblasť, kde miestni vinári vyprodukovali približne 40% celkovej produkcie vína na území Slovenska. 

autor: Štefan Hrivňák

 

Štefan Hrivňák sa venuje dejinám vinohradníctva a vinárstva, heraldike a archívnictvu. Je autorom a editorom historicko-populárnej publikácie Víno v prameňoch (2018) a autorom monografie Jozefa Watzka, srdcom archivár (2019). Pracuje v Archíve mesta Bratislavy.

 

Knihu Víno v prameňoch si môžete zakúpiť aj tu:


Používa službu Blogger.