Header Ads

Tomáš Ledecký, ELESKO: Slovenský konzument dozrel na prémiové vína

Značku ELESKO asi netreba žiadnemu fanúšikovi slovenského vína špeciálne predstavovať. V čase svojho vzniku zažila grandiózny nástup. V posledných rokoch sa trochu odmlčala a šírili sa o nej dokonca rôzne mýty. Ako sa vinárstvo vyvíjalo, čo by počas jeho existencie radšej zmenili a prečo je Tokaj do istej miery bolestivou témou sme sa porozprávali s riaditeľom vinárstva - Tomášom Ledeckým.

Vaše vinárstvo je na trhu už viac ako 10 rokov. Ako vnímate jeho vývoj? 

V roku 2005 sme začali s výsadbou prvých viníc a následne aj výstavbou komplexu vinárstva, reštaurácie a galérie. Prvú úrodu sme zbierali v roku 2008. Vtedy sme sa ešte volali IN VINO. Bohužiaľ naše vinárstvo vzniklo práve v čase, keď vypukla kríza. Myslím si ale, že nás ľudia začali pomerne rýchlo vnímať, lebo sme dosť výrazne investovali do marketingu. Či už formou priameho marketingu, degustácií, ale aj nepriameho - reklamou v časopisoch, televízii a iných médiach. Napríklad seriál Búrlivé víno sa natáčal z veľkej časti u nás. Podarilo sa nám značku dostať do povedomia. Posledné roky sme však náklady na marketing výrazne obmedzili, čo sa prejavilo poklesom predaja v segmente HORECA (hotely, reštaurácie a kaviarne).

Čo hodnotíte na vývoji vinárstva pozitívne, a ak by ste mali tú možnosť, čo by ste urobili v súčasnosti inak?

Začnem tým, čo sa nám podarilo. Určite to bolo grandiózne uvedenie vinárstva, ktoré bolo poňaté skôr ako umelecké dielo, a nielen z architektonického hľadiska. Samozrejme určite by sa to dalo urobiť tak, že by sa postavila len nejaká výrobná hala, ale teraz aj samotná budova, samotné vinárstvo, je naším symbolom a vizitkou.

To, čo sa takisto podarilo bolo úspešné premenovanie značky IN VINO na ELESKO. Pôvodný názov bol v podstate výplod marketingovej agentúry, ale ten súčasný je nielen chytľavý, ale má aj svoj príbeh, ktorý by malo mať každé vinárstvo. Firmu založil môj otec, momentálne ju riadim ja a budúcnosť ukáže, ako to bude ďalej pokračovať. ELESKO je pomenované podľa stredovekého strážneho hradu, ktorý ochraňoval ľudí v Malých Karpatoch počas tatarských výpadov. Symbolom a logom sa stal aj známy obrovský kameň v našich vinohradoch, ktorý sme doviezli zo Spišského Podhradia, a ktorý je údajne najväčšou monolitickou sochou v Strednej Európe. stráži naše vinice, ich úrodu a voláme ho Božie oko. 

Keď mám niečo vytknúť, tak určite personálne zmeny, ktoré sa u nás udiali a na pár rokov nás zabrzdili, aj čo sa týka kvality vína a samozrejme aj predaja. Nie je žiadne tajomstvo, že sme mali obsiahle personálne zmeny v rokoch 2011 – 2014, ktorých časť sa udiala predtým, ako som prišiel do firmy, ďalšia časť pod mojim vedením. Nehovorím, že by neboli, ale určite by sme to dnes spravili inak. Aj čo sa týka hlavných technológov. Každý vinár má svoj rukopis, takže aj to, že sme menili vinárov sa podpísalo na vývoji našich produktov. Posledných 5 rokov sme už naštastie personálnu fluktuáciu stabilizovali.


Na Slovensku systematicky klesá výmera rodiacich vinohradov. Vaše vinárstvo sa však od začiatku pustilo aj do výsadby pomerne veľkej skladby vlastných vinohradov. Dokonca aj v Tokajskej vinohradníckej oblasti. Ako vnímate s odstupom času to, že ste nielen vinárstvo, ale že ste investovali aj do vinohradníctva?

Od začiatku sme sa snažili robiť veci najkvalitnejšie ako sa dá, nech to stojí, čo to stojí. Tým pádom sme dnes absolútne tzv. vertikálne integrovaní. To znamená, že máme vlastné vinice, z ktorých robíme víno vo vlastnom vinárstve, a máme aj vlastnú distribúciu. Má to samozrejme svoje výhody aj nevýhody, ale ukazuje sa to predovšetkým ako veľká výhoda. Od začiatku sme nikdy neuvažovali, že by to malo byť inak. Byť odkázaný na niekoho a kupovať od neho hrozno je na jednu stranu výhodné, nakoľko kúpim len toľko hrozna, koľko potrebujem, no my sme práve v tej opačnej pozícii, že si vieme sami nastaviť, čo chceme dopestovať, v akej kvalite, akej cukornatosti. Výroba našich vín začína vo vinohrade. Práve vinohrady sú tým skutočným odrazom rôznorodosti a jedinečnosti každého vinárskeho regiónu, a teda aj vína. To vnímam ako našu najväčšiu pridanú hodnotu, nakoľko pôvod všetkých našich vín je z našich vinohradov. V našej skoro 13-ročnej histórii sme nekúpili ani kilogram hrozna. Na druhej strane je nevýhodou to, že pokiaľ dopyt nie je, tak vám zostane veľa hrozna a musíte rozmýšľať, čo s ním. V našom prípade to znamená, že predávame ročne cca 20 – 40% hrozna konkurencii.


Takže, aké je súčasné ELESKO, ako by ste ho charakterizovali? Keď sa bavíme o vinárstvach, tak sa hovorí, že je malé, stredné alebo veľké. Ste veľké vinárstvo na slovenské pomery?

Čo je to vinárstvo? Vinárstvo je objem vyrobeného vína vo fľašiach predané pod vlastnou značkou, alebo je to hektárová výmera viníc vo vlastníctve? Čo sa týka objemu spracovaného hrozna, sme možno piaty, šiesty na Slovensku. Väčšina tých, ktorí sú od nás objemom predaja vína väčší, nespracúvajú toľko hrozna, ale predajú ďaleko viac vína. Takže čo sa týka vinohradov, tak si myslím, že sme v top päť.

Čo sa týka objemu fliaš, tak to nie sme ani v top 10. Fľašujeme vína aj iným vinárstvam, ale čo sa týka našej značky, tak z ročníka 2018 a 2019 sme spracovali viac ako 1000 ton hrozna každý rok, tento rok plánujeme okolo 1200 ton, z čoho bude cca 750 – 800 tisíc litrov vína, záleží na výlisnosti. Keby sme to všetko pretavili do vína, tak by sme boli schopní urobiť viac ako milión fliaš. To by bol ten ideálny stav, ale bohužiaľ napr. trh v „prémiovom“ segmente na Slovensku je tak nasýtený, že v ňom ročne reálne predáme len niečo medzi 100 – 200 tisíc fliaš. Jednoducho tento segment je na Slovensku veľmi malý a teraz je to ešte všetko poznačené aj „koronou“. Väčšina reštaurácií je buď zavretá, časť z nich skrachovala a ten zvyšok funguje v obmedzenom režime, návštevnosť je polovičná, čo sa prejavuje aj v predaji vína.

Samozrejme robíme aj export. Do Ázie, do Ruska, sme v 2 - 3 michellinských reštauráciách v Londýne, nájdete nás v Malajzii, Taiwane, vo Vietname, ale to je zanedbateľné čo sa týka objemov. Jednoducho Slovensko ako značka, akéhokoľvek produktu, v našom prípade vína, nie je vôbec známa. Napriek tomu, že kvalita našich bielych vín sa vyrovná rakúskym vínam, tak to Rakúsko je 20 rokov pred nami. To je krajina, ktorá mala kedysi veľký problém, no odvtedy si povedali, že to musia napraviť a štát tomu spravil takú osvetu, že dnes sa rakúske vína radia medzi svetovú elitu bielych vín. Toto na Slovensku nikdy nebolo, pravdepodobne ani dlho nebude. Jednoducho my tú značku ako vinárska krajina nemáme, a preto je veľmi ťažké sa baviť o exporte slovenských prémiových vín. 

Sústredili ste sa teda hlavne na segment HORECA, no vaše vína pod značkou Marína sú viditeľné už aj v supermarketoch. Ako hodnotíte toto rozhodnutie?

Dlhé roky sme sa tomu bránili. Od začiatku sme sa sústredili na prémiové, drahšie vína, ale myslím si, že nikto na Slovensku nie je schopný taký objem v tomto prémiovom segmente predať. Lebo konzumácia vín za 20 a viac euro nie je taká, ani tých reštaurácií, ani ľudí s dostatočnou kúpnou silou tu viac nebude. Preto sme aj boli donútení uvažovať nad retailom. Rok a pol sme robili na tomto koncepte a v marci sme vína pustili na trh. V spolupráci s BANKOU LÁSKY v Banskej Štiavnici tak vznikla naša edícia Marína, ktorá je určená pre bežného človeka, ktorý chodí do obchodu, no nemôže si dovoliť každý deň ísť do reštaurácie a utratiť desiatky euro za jedlo, plus ďalšie desiatky euro za fľašku prémiového vina. Každý si zaslúži piť kvalitné víno. A hlavne slovenské.

Ako ovplyvňujú supermarkety obchod s vínom? Aká je ich sila?

Supermarkety sú určite silné. v supermarkete dokážete predať oveľa viac fliaš ako v reštauráciách. Potrebujete jedného človeka na supermarket, ktorý bude všetko riešiť, a predáte možno pol milióna, možno milión fliaš ročne. V segmente HORECA potrebujete desiatky ľudí, na každý región zvlášť, aby fyzicky navštívili každého potenciálneho klienta. Z tohto pohľadu sú tie supermarkety veľkým prínosom. Nehovorím, že je to jednoduchšie, už len tú vyjednávaciu pozíciu majú supermarkety veľmi silnú, takže veľakrát nemáte žiadny priestor na vyjednávanie.  


Takže slovenský konzument ešte nedozrel na prémiové vína?


Naopak, slovenský konzument dozrel na prémiové vína. Každý by ich rád pil, ale nie každý si ich môže dovoliť. Vidíme to aj v predaji na našom e-shope. Čo sa týka preferencií na trhu, tak si myslím, že je to momentálne tak, a posledné roky to k tomu smerovalo, že ľudia chcú piť najmä mladé, svieže vína s dôrazom skôr na aromatiku ako na "telo" vína. Teda najmä mladí a ľudia v strednom veku.

Vo Vašom vinárstve spájate tri veci – víno, gastronómiu a kultúru. Prevádzkovali ste aj exkluzívne reštaurácie, máte vlastnú galériu. Ako toto spájanie vnímate s odstupom času?

Víno a gastronómia vždy patrili a budú patriť k sebe, lebo konzumácia vína nie je len bohapusté pitie. Takže spájať to bol z našej strany určite správny krok. Aj keď bohužiaľ zo 4 reštaurácií sme 3 museli zavrieť, lebo to finančne nedávalo zmysel. Boli to luxusné reštaurácie, v centre Bratislavy, ale cenovo neprístupné pre 95 % ľudí na vtedajšom Slovensku. Takže z tohto pohľadu a na tú dobu to bol možno odvážny krok, ale skôr by som povedal, že tu ten zákazník vtedy nebol, vznikli jednoducho skôr ako dozrel trh. Ostala nám ale reštaurácia v Modre, ktorá je priamo vo vinárstve. Je tu výborná tradičná kuchyňa, nie je to nič prehnane drahé, ale ani „menučko“ za 4€.

A čo víno a kultúra? My sme sa v podstate od začiatku snažili ísť smerom k umeniu. Vznikla tu galéria ZOYA Museum, no mohla tu byť aj koncertná sála, amfiteáter, či kino. Výber bol však dosť ovplyvnený tým, že naša rodina vlastní aj nejaké zbierky umenia. Je to pre nás hobby i vášeň. Takže to bol tiež dôvod, aby sme vinárstvo spájali s umením. Aj samotná gastronómia sa môže ponímať ako kultúra a umenie. Takisto aj výroba kvalitného vína je umenie.

A aké sú Vaše aktivity v rámci Tokaja?

Momentálne tam máme vysadených 25 hektárov. Tokaj je ale pre mňa trochu bolestivá téma. Podľa mňa je to ten najkrajší kus zeme s najkrajšími vinicami na Slovensku. Tokaj je výnimočný, či už klímou, alebo celkovo terroirom. Ja osobne rád pijem suchý Furmint, robený klasicky reduktívne. Akurát nešťastné na tom je to, že Slováci majú tokajské víno stále zafixované tak, že je to niečo hnedé a sladké. Nevedia, že sa z tokajského hrozna dá urobiť krásne suché víno. Máme také aj v našom sortimente a je to určite jedno z najlepších vín, ktoré vyrábame, len sa veľmi ťažko predáva. Problém je ale aj so sladkými tokajskými vínami v reštauráciách, lebo somelier zodpovedný za vínnu kartu ich len s veľmi ťažkým srdcom do nej zaradí. 

Teraz na trochu inú tému. O Vašom vinárstve kolujú rôzne fámy, že ste na predaj, že ste zadĺžení,...  

Ja to beriem športovo, vždy si poviem, že aj tak sa tieto mýty a reči zastaviť nedajú, pretože idú z rôznych zdrojov. Na konci je každá aj zlá reklama nejaká reklama. Nechcem povedať, že to vnímam pozitívne, ale skôr tak s humorom a nadhľadom. Čo ja počúvam, tak ten najznámejší a najbežnejší mýtus je, že my sme vlastne nejakí Rusi, teda že majiteľ ELESKA je nejaký Rus. My sme celá rodina z Prievidze, takže pokiaľ je Prievidza v Rusku, tak je to pravda 😊. Potom počúvame mýty, že sme firmu predali Rusom, alebo Pente, či Poštovej banke, každý mesiac niekomu inému. Takže ani sme nepredali, ani neplánujeme predať. Ďalšie mýty sú, že sme zadĺžení. To je pravda, ale zadĺžení nie sme nijak zvláštne, máme len bankový úver, tak ako každá firma. A ešte čo sa týka Ruska, áno máme tam sesterskú firmu, ktorá rovnako vyrába víno, prevažne červené, a predávame ho aj na Slovensku. 



Čo má človek urobiť, aby sa dostal do ELESKA, či už na degustáciu alebo do reštaurácie?


Možno nás ľudia vnímajú ako nejakú super veľkú značku, že majú rešpekt, že sa k nám nedá dostať. Naopak, máme tu reštauráciu, ktorá je otvorená pre verejnosť, ktorá predáva výlučne len naše vína. To je najjednoduchšia cesta, ako môžete ochutnať naše víno. A k tomu tradičné jedlá robené moderným spôsobom. Sústreďujeme sa hlavne na jedlá z diviny z vlastnej výroby pod značkou ELESKO FOREST. A je tu samozrejme aj možnosť dohodnúť si degustáciu a prehliadku vinárstva, alebo pozrieť si časť našich viníc nad vinárstvom. Najlepšie je ale informovať sa dopredu mailom alebo telefonicky.

Ochutnajte vína ELESKO - objednajte si degustačný balíček s dopravou zdarma >>

text: Ivan Záleský
foto: Ivan Záleský, archív vinárstva


KONTAKT:
ELESKO wine park
Partizánska 2275, 900 01 Modra

tel.: +421 903 969 602
e-mail: marketing@elesko.sk
web: www.elesko.sk


 

Používa službu Blogger.