Thibault Vial: Zárukou úspechu slovenských vín v zahraničí sú kvalita a autenticita

Slovensko sa v porovnaní s inými krajinami nedá považovať za veľmoc v oblasti výroby vína. Produkcia nepokrýva potreby objemu trhu. Vína máme nedostatok, no napriek tomu sa naše slovenské vína vyvážajú do celého sveta. A to najmä vďaka nadšencom, ktorí si naše vína zamilovali a rozhodli sa ich predstaviť zákazníkom aj vo svojich krajinách. Jedným z nich je aj francúzsky obchodník Thibault Vial, ktorý sa špecializuje na vína Strednej Európy. 

Prečo ste sa rozhodli dovážať vína zo strednej Európy do Francúzska, svetovej vinárskej veľmoci?

V roku 2014 som žil v Bratislave a musím povedať že to bola skvelá skúsenosť. Slovensko je krásna krajina, ktorá ma naozaj všetko čo treba. Počas tohto roka som navštívil asi 50 českých, slovenských a maďarských vinárstiev a ochutnal viac ako 1000 rôznych vín. Keď som sa vrátil do Francúzska, chcel som si kúpiť pár fliaš od vinárov, ktorých vina som si zamiloval. Rýchlo som zistil, že je to jednoducho nemožné. A vtedy sa zrodil nápad tieto vína do Francúzska importovať.

Kto sú Vaši odberatelia?

Mojimi hlavnými zákazníkmi sú obchodníci s vínom, reštaurácie a vínotéky. Pracujem prevažne s nezávislými obchodníkmi, z ktorých desiati zastupujú najdôležitejšie regióny Francúzska. Tým pádom je aj distribúcia jednoduchšia.

A z ktorých krajín strednej Európy dovážate vína do Francúzska?

Sústreďujem sa na vína zo Slovenska, Maďarska a Česka. Do budúcnosti plánujem zahrnúť aj Poľsko a Grécko. Zaľúbil som sa do ich vín!

Môžete opísať špecifickosť slovenských vín z pohľadu Francúzov?

Je pomerne zložité odpovedať na túto otázku, pretože pre Francúzov sú to úplne nové, doteraz neznáme vína. Ak vezmeme ako príklad Maďarsko, väčšina Francúzov si dokáže vybaviť spojenie s Tokajom a odrodou Furmint, keďže sa jedná o svetovo známy región. Na druhej strane ale musím povedať, že pre Slovensko je niekedy výhodou byť v skupine menej známych vinárskych krajín. Pre krajinu, ktorá podľa drvivej väčšiny Francúzov víno nevyrába, býva prvý dojem po ochutnaní slovenských vín často veľmi pozitívny.

Môžeme slovenské vína porovnať s vínami niektorých francúzskych apelácií?

Slovenský Rizling rýnsky by som kľudne porovnal s alsaskými alebo dokonca s dobre spravenými rizlingami z nemeckej oblasti Mosel. Keď ochutnávame naslepo napríklad skvelé rizlingy z vinárstva Rariga, väčšine ľudí napadne najskôr Nemecko, ale neskôr je možné vo víne rozoznať nuansy Malokarpatskej vinárskej oblasti, presnejšie Modranského rajónu. Toto je len jeden príklad z mnohých.

S ktorými slovenskými vinárstvami spolupracujete?

Z malokarpatskej oblasti sú to Malé Divy, Križanovič & Prievozník, Fedor Malík & syn, Šimonovič, Rariga alebo Repa Winery. Potom Slobodné vinárstvo, Magula, z južnoslovenskej oblasti Bott Frigyes, no a z Tokaja Macík Winery a Tokaj&Co.

Rád by som dal do popredia vinára Botta Frigyesa. Jeho skvelý Furmint a Pinot Noir bez problémov konkurujú veľkým francúzskym vínam. Sú úžasné, doslova dýchajú terroirom.

Aké úspechy ste dosiahli so slovenskými vínami vo Francúzsku?

Podarilo sa mi napríklad dostať jedno víno aj do tzv. wine box-u „Trois fois Vin“ - službu, ktorú si zákazník predplatí a každý mesiac mu príde domov kartón s rôznym mixom vín. Jedná sa o prvý francúzsky vínny box vytvorený Marie-Dominique Bradfordovou, držiteľkou diplomu WSET 4, ktorá si vína vyberá veľmi starostlivo. Konkrétne si vybrala víno Fedora Malíka - Petit Sahral 2018 - a musím povedať, že to bol to pre mňa naozaj veľký úspech. Za menšie „víťazstvá“ poväzujem aj to, keď sa vína dostanú do michelinovských reštaurácií v takých veľkých francúzskych metropolách ako napríklad Lyon.

Ako vnímate úspechy slovenských vín na medzinárodných vinárskych súťažiach? Je pre Vás a Vašich zákazníkov dôležité, aby slovenské vína na týchto súťažiach získavali čo najviac zlatých medailí?

Vinárom, s ktorými spolupracujem vždy opakujem, že na ich vínach nechceme absolútne žiadne medaily. Je to najmä kvôli tomu, že medaily na vínach, podľa mojich skúseností, vo Francúzsku „nepredávajú“. Zárukou úspechu slovenských vín v zahraničí sú kvalita a autenticita. Osobne preferujem hodnotenia od Parkera, Sucklinga, Robinsona, prípadne z Wine Advocate.

S akými prekážkami sa stretávate pri Vašom podnikaní?

Je to hlavne nedostatok informovanosti o týchto doposiaľ relatívne málo známych vinárskych krajinách a taktiež skutočnosť, že Francúzi nie sú príliš otvorení novým vínam. Občas zabúdam, že sme vo Francúzsku, kde ma v prvom rade prednosť predaj francúzskych vín a až potom sa prihliada na zvyšok Európy a sveta. 

Aké sú Vaše plány do budúcnosti?

Pracujeme na rozvoji nášho predaja tak, aby sme v horizonte do 10 rokov dosiahli hranicu 50 000 fliaš ročne. Tiež máme v pláne otvoriť špeciálnu vínotéku s vínami zo Strednej a Východnej Európy, a ak to bude fungovať, urobili by sme z nej franšízu.

Tiež máme v pláne zahrnúť do sortimentu aj krajiny ako Poľsko, Grécko, Gruzínsko,... Možností je naozaj veľa. No a začiatkom septembra otvárame v centre francúzskej metropoly Lyon gastronomickú reštauráciu a na našej vínnej karte nebudú samozrejme chýbať ani slovenské vína.

Čo by ste chceli odkázať slovenským vinárom?

Zostaňte samými sebou a nič nemeňte. Ste považovaní za nováčikov na trhu a mali by ste preto túto obrovskú príležitosť využiť! Nepoznáme vás, takže nevieme, čo očakávať. Sústreďte sa na kvalitu, vdýchnite vašim vínam špecifickosť a výnimočnosť vášho terroir-u a milovníci dobrého vína vám to vrátia. Ceny vína zo Strednej Európy sa z roka na rok zvyšujú a slovenské vína teda nie sú lacnejšie ako francúzske, ako by si mnohí mysleli. Naše dovozné ceny sa v 95% prípadov nachádzajú v cenovom rozsahu francúzskych vín, takže nám neostáva nič iné ako vsadiť na kartu kvality.

Thibault Vial - Spoluzakladateľ francúzskej firmy Eastern Wine, ktorá sa špecializuje na import vín zo strednej a východnej Európy. Žije medzi mestami Lyon, Cahors a Bordeaux. Jeho záľubou sú vína a liehoviny z celého sveta, kultúra viniča, tenis a aikido. Podľa vlastných slov miluje objavovanie nových vecí v tomto obrovskom svete!

text: Igor Vizner
foto: archív Thibault Vial