V predvianočnom čase sme zachytili na sociálnych sieťach informáciu o tom, že štátne orgány stiahli z predaja niektoré vína vyrábané tzv. naturálnym alebo remeselným štýlom. Keďže sme sa chceli dozvedieť o tejto téme viac a zistiť prečo k tomuto stavu došlo, oslovili sme dotknutých vinárov, aby nám celú situáciu vysvetlili.

Zverejnili ste stanovisko, v ktorom popisujete Vaše problémy so štátnymi orgánmi. Došlo k stiahnutiu Vašich vín z predaja či neudeleniu exportných certifikátov. Ako táto situácia vznikla a ako by ste ju ozrejmili laikom?

Vladimír Magula (Víno Magula): Podstatu tohto problému nie je jednoduché stručne vystihnúť. Ide v prvom rade o právny problém a na jeho pochopenie treba poznať viacero predpisov.

Ak by som to mal v skratke zhrnúť, ide o to, že Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVaPS) začala klásť dôraz na senzorické požiadavky – najmä na čírosť – aj pri autentických vínach, uvádzaných na trh podľa §25 vinárskeho zákona. V tomto prípade ide o vína bez zemepisného označenia.

Problém je v tom, že senzorická analýza sa pri týchto vínach vôbec nemá vykonávať, tá sa robí len pre vína uvádzané na trh podľa §26, t.j. certifikované vína. Vína bez zemepisného označenia pôvodu sa necertifikujú, to je aj dôvod, prečo sme sa rozhodli naše vína uvádzať na trh podľa tohto paragrafu, hoci sa spravidla jedná o vína s veľmi jasným pôvodom a vynikajúcou kvalitou zdrojového hrozna.

ŠVaPS sa pri obhajobe svojho práva vykonávať senzorické posudzovanie opiera o tabuľku vo vyhláške 350/2009, ktorou sa vykonáva vinársky zákon. No v zdôvodnení rozhodnutia už argumentuje porušením §25 - konkrétne chybnosťou vína, ktorú však zákon definuje úplne inak. Čiže momentálne sú tie vína zakázané predávať podľa môjho názoru bez legitímneho zdôvodnenia a voči týmto rozhodnutiam sa odvolávame.

Zsolt Sütő (Vinárstvo Strekov 1075): Základným problémom je argument kontrolných orgánov, že víno so zákalom je chybné víno. Pritom podľa §2 písmena a) zákona o víne sa za chybné víno považuje “víno, ktorého kvalita z dôvodu pôsobenia mikroorganizmov alebo použitia nedostatočných technologických postupov a hygieny vylučuje ľudskú spotrebu”.

Predpisy EÚ stanovujú maximálny obsah olova a ochratoxínu. Slovenské predpisy navyše stanovujú maximálny obsah kvasiniek a koliformných baktérií. V prípade, že víno vyhovuje týmto analytickým hodnotám, nie je možné ho vyhlásiť za zdravotne závadné.

Všetky naše vína sú zdravotne nezávadné, vieme to dokázať výsledkami laboratórnych analýz.

Problém vidím v tom, že naše vína presahujú rámec chápania kontrolných orgánov, preto sa odvolávajú na tabuľku, ktorá sa našich vín ani netýka. Vyhlasujú na základe senzorických vlastností, že víno je chybné. Prekračujú tým svoju kompetenciu a znemožňujú výrobcov. Tým, že kontrolný orgán si zle vysvetľuje svoje kompetencie, znemožňuje výrobu naturálnych a remeselných vín, ale čo je ešte horšie, kazí reputáciu Slovenska v zahraničí.

Napriek tomu, že ministerstvo pôdohospodárstva a súčasné zákony podporujú slobodnú vinársku tvorbu, Zväz vinohradníkov ovládaný veľkovýrobcami vína, chce presadiť v práve prebiehajúcom legislatívnom konaní také zmeny vo vyhláške, ktoré znemožňujú predávať vína, ktorých senzorický profil je iný než u technologických vín. Je to obrovský krok späť.

Agnes Lovecká (Slobodné vinárstvo): Štátna veterinárna a potravinová správa SR stiahla z predaja v novembri tohto roka tri z našich vín. Dve z týchto vín získali zlaté medaily na medzinárodnej súťaži Prague Wine Trophy a predávajú sa na troch kontinentoch v najlepších reštauráciách a vínnych baroch. Vína stiahli na základe senzorického hodnotenia.

Pokiaľ viem, tak zmenu aplikačnej praxe odštartoval pokyn pre kontrolu vín vo výrobe a v predaji, ktorý vydala Štátna veterinárna a potravinová správa SR na jar tohto roku. Tento pokyn zakazuje používanie označenia „oranžové víno“, nakoľko slovenská legislatíva rozoznáva iba tri farby vína – bielu, ružovú a červenú.

Vladimír Magula


Aké Vaše vína boli týmto rozhodnutím postihnuté, aký výrobný proces pri nich používate a aký bol dôvod ich stiahnutia z predaja? 

Vladimír Magula: Zatiaľ nám bolo prikázané stiahnuť obľúbené víno Carboniq 2018. Ide o bio víno z odrody Modrý Portugal, vinifikované metódou karbonickej macerácie. Rovnako ako všetky naše vína, ani Carboniq nečírime, ani nefiltrujeme, vyrábame ho tradičnými postupmi, v súlade s Chartou združenia Autentista Slovakia.

Čo sa týka dôvodu stiahnutia, ťažko sa mi to z rozhodnutia ŠVaPS SR interpretuje. V rozhodnutí sa odvoláva na senzorickú analýzu a poukazuje sa na to, že víno je opalizujúce a vyčíta mu jeho vôňu a chuť. Zároveň uvádza, že zakazuje ďalší predaj vína, lebo tým chce chrániť zdravie fyzických osôb, no neuvádza, v čom konkrétne by malo naše víno predstavovať zdravotné riziko. A ja môžem s plnou zodpovednosťou vyhlásiť, že nepredstavuje.

To je aj dôvod, prečo sme sa voči tomuto rozhodnutiu odvolali a som presvedčený, že ŠVaPS postupuje nezákonne, prisvojuje si kompetencie, ktoré jej neprislúchajú a treba sa voči takémuto nehoráznemu postupu rázne ohradiť.

Zsolt Sütő: Boli to vína Créme #3 a Fred #4, ktoré sa predávajú v zahraničných reštauráciách a vínnych baroch v USA, Kanade, Kórei, Japonsku, Austrálie, Nórsku či Švajčiarsku.

Agnes Lovecká: Od začiatku nás pri výrobe našich vín vedie iba jeden motív - vyrobiť najlepšie a najkvalitnejšie víno, ktoré je zhmotnením konkrétneho miesta a času. Tak sme sa postupne dopracovali k autentickým vínam, pre ktoré sú typické tradičné výrobné postupy. Vo vinohrade hospodárime ekologickým spôsobom a v pivnici sa pri výrobe vín riadime nízkozásahovým prístupom, všetky vína sú spontánne kvasené a nepridávame do nich žiadne prípravky na takzvané „krášlenie“ vín.

Veterina stiahla naše dva Rizlingy z ročníkov 2016 a 2017 - Interval 104 a Eggstasy II, a tiež červené víno Malý Majer. Ide o vína, ktoré počas fermentácie zreli na šupkách a následne vyzrievali v pivnici. Takýto oxidatívny spôsob výroby vína so sebou (podobne ako pri tokajských vínach) prináša špecifický senzorický profil a tiež farbu vína. Vďaka predĺženej macerácii je víno stabilnejšie a postačuje pridať nižšie množstvo síry. Dôvody, pre ktoré boli naše vína stiahnuté z trhu na základe senzorického hodnotenia boli nečíra farba a oxidatívne tóny.

Zsolt Sütő


Ako dlho už vyrábate vína týmto spôsobom? Prečo podľa Vás došlo k ich stiahnutiu až teraz?

Vladimír Magula: Idea ekologického prístupu pri pestovaní viniča nám bola blízka od počiatku. Patríme medzi prvých pár certifikovaných výrobcov bio vín a od roku 2012 aplikujeme výlučne ekologické postupy ochrany viniča.

Prečo došlo k stiahnutiu vín až teraz je otázka, pri ktorej nad odpoveďou môžeme len špekulovať. Nejednoznačnos?? vo vyhláške existuje už od roku 2009 a už v tom čase prví pionieri uvádzali na trh takéto vína. V posledných mesiacoch vnímam výraznú aktivitu ŠVaPS v tomto smere.

Osobne si nemôžem pomôcť, nenachádzam žiadne logické vysvetlenie tohto postupu. Jediná vec, ktorú svojou aktivitou dosiahnu je, že zlikvidujú slovenských výrobcov remeselných a naturálnych vín.

Môžem len špekulovať. Vidíme, že na ŠVaPS je vytváraný čoraz väčší tlak, aby riešila obrovský problém, ktorý tu máme s predajom falšovaných vín z nelegálneho dovozu. Ide o problém gigantických rozmerov, ktorý reálne ničí slovenské vinohrady a vinárstva a totálne zavádza našich spotrebiteľov. ŠVaPS v riešení tohto problému dlhodobo a systematicky zlyháva. Aj preto podľa mňa táto jej aktivita voči remeselným a naturálnym vínam pôsobí ako zástupná agenda, aby vykazovali nejakú činnosť a nemuseli pritom čeliť silnému súperovi, ktorým veľkí falšovatelia vín nepochybne sú.

Zsolt Sütő: 14 rokov vyrábam vína bez prídavkov, sedem rokov vyrábam všetky vína bez čírenia a filtrácie. Nechcem nad tým rozmýšľať prečo práve teraz, ale raz k tomuto konfliktu muselo prísť. Upozorňoval som ministerstvo už od roku 2015, že zo strany kontrolných orgánov sa stretávame s nepochopením našej výroby. Prvé problémy som mal s vývozom do Japonska práve v roku 2015, lebo odo mňa dovozca požadoval certifikát pôvodu. A keďže sú moje vína nefiltrované, nečírené, čiže so zákalom, tak som ho od ŠVaPS nevedel získať.

Agnes Lovecká: Je potrebné povedať, že pri výrobe oranžových vín nejde o žiadny zvláštny alebo netradičný spôsob výroby vína. Naopak, ide o jeden z najstarších a najtradičnejších spôsobov, ktorý sa dnes bežne používa pri výrobe červených vín. My s touto metódou pracujeme prakticky od roku 2010, kedy naše vinárstvo vzniklo.

Osobne som presvedčená, že narastajúci úspech naturálnych resp. nízkozásahovo vyrobených vín začína dosahovať hranicu, kedy začína niekomu vadiť, či už zo závisti alebo z ekonomických dôvodov. Inak si to neviem vysvetliť.

Ako to ovplyvní chod a fungovanie Vášho vinárstva? Zmeníte nejako Váš prístup k jeho výrobe?

Vladimír Magula: Prístup k výrobe na základe nezákonného úradníckeho aktivizmu rozhodne meniť nebudeme. Pre nás je tvorba autentického vína nielen prácou, ale v prvom rade vyjadrením životného štýlu a filozofie. Som presvedčený, že pravda a právo je na našej strane a budem za ne všetkou svojou energiou bojovať. V súlade so zákonom robíme vína, ktoré sú jedinečné, živé, charakterné, prinášajú radosť nám a našim zákazníkom. Aktuálna situácia je samozrejme veľmi nepríjemná, prináša nám obchodné komplikácie, vysokú mieru neistoty a zrejme aj zhoršenie finančnej situácie, ale som presvedčený, že to nemôže trvať večne.

Zsolt Sütő: Naša firma po 18 rokoch vývoja a uvedomení si, čo je dôležité vo víne, čo sú skutočné nemenné hodnoty vo vinohrade, sa etablovala vo svetovej špičke naturálnych vín. Vyvážame do 26 štátov, máme vína v najprestížnejších reštauráciách sveta... nebudeme meniť hodnotový systém, budeme aj naďalej vyrábať vína prírode verným spôsobom bez pridávania a bez ničenia charakteru vína, čo najdôveryhodnejším spôsobom podľa nášho vedomia a svedomia.

Agnes Lovecká: Nič nemeníme. Ideme ďalej. V súčasnosti sme podali odvolanie proti predbežnému opatreniu v rámci správneho konania a požiadali o ústne konanie. Stále veríme, že si s príslušným štátnym kontrolným orgánom dokážeme vysvetliť, že sme v skutočnosti žiadny zákon neporušili. Slovenský vinársky zákon hovorí jasne: „Je zakázané uvádzať na trh vinárske produkty, ak sú zdraviu škodlivé, falšované alebo chybné.“ A za chybné považuje zákon víno, ktorého kvalita vylučuje ľudskú spotrebu. Naše vína nie sú chybné, falšované, ani zdraviu škodlivé. Každé naše víno má chemickú analýzu z akreditovaného laboratória. Ak neuspejeme, budeme sa domáhať súdnej ochrany. Sme presvedčení, že sa spravodlivý sudca s našou argumentáciou stotožní.

Agnes Lovecká


Je možné sa proti týmto rozhodnutiam brániť? Ako budete postupovať?

Vladimír Magula: V tejto situácii je asi férové povedať, že Ministerstvo pôdohospodárstva (MP SR) si uvedomuje absurdnosť tejto situácie a má snahu ju riešiť. Preto je dnes v pripomienkovom konaní zmena vyhlášky č. 350, ktorá je vykonávacím predpisom k vinárskemu zákonu, a ktorú ministerstvo navrhuje zmeniť tak, aby bolo jednoznačne spresnené, že povinnosť senzorickej analýzy sa vzťahuje výlučne na vína, ktoré podliehajú certifikácii, a nie na vína bez zemepisného označenia.

Lenže do pripomienkovania vyhlášky vstúpilo prostredníctvom potravinárskej komory záujmové združenie veľkých vinárstiev a nielenže požaduje, aby táto konštruktívna zmena nebola do vyhlášky implementovaná, ale naopak navrhuje doplniť vyhlášku úplne mimo pôvodného ducha zákona spôsobom, ktorý povedie k likvidácii slovenských remeselných a naturálnych vín na slovenskom trhu.

Navyše, robia to pod falošným rúškom ochrany spotrebiteľa a zabezpečenia kvality, čo považujem za obzvlášť nehorázne. Čiže vo vzťahu k najbližším dňom je postup jednoznačný - za každých okolností musíme zabrániť zapracovaniu navrhovanej reštriktívnej zmeny do vyhlášky a zároveň musíme podporiť, aby klarifikačná iniciatíva ministerstva bola skutočne implementovaná. Za týmto účelom vstúpime do pripomienkového konania ako združenie Autentista Slovakia a na základe prvotných reakcií očakávame aj širokú podporu verejnosti.

Veľmi si cením, že sa na našu stranu postavilo aj veľa poctivých vinárov vyrábajúcich moderné vína, je to mimoriadny prejav veľkej kolegiality. Čo sa týka už stiahnutého vína, ja osobne som pripravený domáhať sa našich práv a náhrady škôd aj súdnou cestou. Ak by sme aj neuspeli doma, tak určite uspejeme na európskej úrovni, lebo postup štátnej správy v tomto prípade nie je jednoducho obhájiteľný.

Zsolt Sütő: Využijeme všetky možné zákonné prostriedky, aby sme tvorbu novej vyhlášky ovplyvnili. Budeme ale k tomu potrebovať aj podpisy k pripomienke.

Agnes Lovecká: V mene združenia AUTENTISTA SLOVAKIA sme spísali a podali 10.12.2019 pripomienku k návrhu novely Vyhlášky MP SR č. 350/2009 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 313/2009 Z.z. o vinohradníctve a vinárstve.

Naším cieľom bolo získať podporu pripomienky aspoň 500 osôb, aby sa z individuálnej pripomienky stala tzv. hromadná pripomienka, a aby bolo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR potom povinné umožniť účasť na tzv. rozporovom konaní k návrhu novely vyhlášky. Uvedený limit sme dosiahli v priebehu 4 hodín a v súčasnosti našu pripomienku podporilo už viac ako 2400 osôb.

Veríme preto, že nás ministerstvo v medzirezortnom pripomienkovom konaní neobíde a naše vysvetlenia k nezákonným pripomienkam SPPK vypočuje.

Ďakujeme za rozhovor.

text a foto: Ivan Záleský




Vyjadrenie našej redakcie k uvedenej situácii:

Podľa nás je úžasné, že na Slovensku, v takom malom štáte a s tak malou plochou vinohradov, existuje toľko rôznych vinárskych štýlov. Naša vinárska scéna ale potrebuje zmenu. Legislatívnu zmenu, ktorá nebude orientovaná len na reštrikčné opatrenia, ale jasne zadefinuje aj tzv. naturálne či remeselné štýly výroby vína.

Tento článok nevznikol preto, aby sme vás presviedčali, že tento štýl výroby vína je ten najlepší, najzdravší, najchutnejší. Nie, vždy vás budeme presviedčať, že vína sa delia len na tie, ktoré vám chutia alebo nechutia, a že je na vás, aký štýl vína a jeho výroby vám osobne pasuje.

Veríme, že sa naše štátne orgány naozaj začnú zaoberať reálnymi problémami na trhu s vínom. Že začnú robiť kontroly, zisťovať, ktoré vína sú naozaj pre konzumenta škodlivé (pri akomkoľvek štýle výroby), ktoré dovezené vína sú označované ako slovenské, a pod. A že sa aj legislatívne posunieme k vyspelým krajinám, ktoré sa rozhodli zadefinovať aj spomínanú "naturálnu" scénu. Tak ako to už urobili napr. v Rakúsku.