Prichádza sezóna ružových vín. Letné obdobie im rozhodne praje. Je to najmä vďaka ich ľahkosti a príjemnej ovocno-kvetinovej vôni. Sú jednoducho ideálnym spoločníkom do slnečných dní. Ružové vína majú ľahkú štruktúru, no aj napriek tomu sú tiež výbornými spoločníkmi k niektorým jedlám. Najväčším producentom aj spotrebiteľom ružových vín je Francúzsko. V našich končinách môžeme vzrastajúci trend ružových vín sledovať posledných desať rokov.

(foto: pixabay)

Výroba ružového vína

Ružové víno sa môže vyrábať výhradne len z modrého hrozna. Častou predstavou je, že ružové víno vznikne zmiešaním vín bielych a červených. Nie je to pravda. V skutočnosti je tento postup skôr výnimkou, ktorá sa používa len pre niektoré typy ružových vín z určitých oblastí.

Nie je ani pravdou, že ružové víno sa vyrába z hrozien, ktoré neboli dostatočne vyzreté na výrobu červeného vína. Aj pre výrobu rosé je potrebné mať kvalitné a zdravé hrozno, s primeranou cukornatosťou a vyšším obsahom kyselín zaručujúci sviežosť vína.

Metóda macerácie

Za farbu ružových, tak ako i červených vín, sú zodpovedné farbivá - antokyaníny. Tie má hrozno primárne uložené v šupke. Len niektoré odrody, tzv. farbiarky ho majú aj v dužine. Pre farbu ružového vína je dôležitý proces macerácie, pri ktorej antokyaníny prechádzajú zo šupky do muštu. Čím dlhšie prebieha macerácia (rozsah môže byť od dvoch hodín až do dvoch dní), tým sa dosiahne tmavšej a hlbšej farby. Po dosiahnutí žiadúcej farby nasleduje oddelenie muštu lisovaním. Po skončení fermentácie nasleduje školenie vína, čírenie, filtrovanie a finalizácia do fľaše.

Priame lisovanie

Pri tejto metóde výroby ružových vín lisovaniu nepredchádza žiadna zámerná macerácia. Takýmto postupom sa vyrába až 50% ružových vín z oblasti Côtes de Provence.

Krvácanie alebo metóda Saignée

Hrozno sa pri tejto metóde vôbec nelisuje. Hrozno je pozberané pri optimálnej zrelosti na výrobu červeného vína. Po macerácii (10 hodín až 3 dni) sa z rmutu modrého hrozna samospádom nechá odtiecť šťava - samotok, ktorý vinár použije na výrobu ružového vína. Zo zvyšku rmutu, ktorý je koncentrovanejší o šupky a semienka sa vyrobí plné červené víno. Ružové víno vyrobené touto metódou má tmavšiu farbu a plnšie telo.

Zmiešavacia metóda

Pridaním malého množstva červeného vína do väčšieho množstva bieleho vína vznikne víno ružovej farby. Táto metóda je využívaná pre niektoré ružové šumivé vína.

(foto: Ivan Záleský - fľašovanie ružového vína)

Farba ružového vína

Farba ovplyvňuje zákazníka pri nákupe rosé najviac. Ružové vína sa dajú nájsť v rozsiahlej farebnej škále. Ak je farba intenzívna, ide do živej červenej, svetlé odtiene majú skôr nažltlý odtieň. Vplyv na farbu ružového vína má charakteristika odrody, obsah antokyanínov v šupke a dĺžka macerácie. Odtiene hnedej alebo oranžovej väčšinou indikujú oxidáciu. Farba ružového vína zrením bohužiaľ degraduje a získava jemne tehlový odtieň, ktorý je pre konzumenta nežiaduci. Preto sa ružové vína odporúčajú vypiť do dvoch rokov. 

Aróma ružového vína

V našich končinách k najpoužívanejším odrodám na výrobu ružového vína patrí Frankovka modrá, Cabernet Sauvignon, Rulandské modré, Svätovavrinecké a Zweigeltrebe. Práve výber odrody ovplyvňuje arómu ružového vína. Vo svete v produkcii ružového vína dominuje Francúzsko, hlavne región Côtes de Provence, z ktorého až 89% vín je rosé z odrôd Grenache, Syrah, Mourvedre, Cinsault. Primárnymi vôňami ružového vína je drobné bobuľové červené ovocie, jahody, čerešne, ale aj citrusové tóny, melón či rebarbora. Pokým v mladých ružových vínach prevláda obľúbená aróma čerstvého ovocia, zrením prechádza do kompótovej, sušenej či džemovej charakteristiky.

Chuť ružového vína

Ružové víno sa rovnako ako biele a červené delí podľa zvyškového cukru na suché, polosuché, polosladké a sladké. Aj keď najčastejším vínom je ružové suché, zväčša je jeho zvyškový cukor na hranici s polosuchým. Cukor jednoducho ružovým vínam veľmi svedčí. Už jeho ovocná aróma pôsobí často sladko. Cukor taktiež dokáže vo víne ovocnú arómu zvýrazniť a pozdvihnúť.

Ružové víno sa servíruje pri teplote 5°C až 7°C. Nízka teplota vína znižuje prah vnímania sladkosti, u kyslosti funguje presne naopak. Preto sú ružové vína obľúbené práve v lete, kedy nám vyšší obsah cukru v dobre vychladenom pohári ružového vína neprekáža.

Na zdravie!

text: Beáta Karasová




Mohlo by vás zaujímať: