Áno, aj opilci, pijani, a dokonca i občasní konzumenti vína, majú svoje božstvo. Hoci v našich zemepisných šírkach si vinári pravdepodobne najčastejšie spomenú na sv. Urbana, patróna vinárov a vinohradníkov, dnes sa pozrieme ešte trošku hlbšie do histórie – do starovekého Grécka a starovekého Ríma.

Mal viacero mien 

Je pravda, že mnohí z nás pod ťarchou promile zabudnú i vlastné meno, ale v prípade boha všetkých opilcov a bohémov to prišlo priam až do extrému. Starovekí Gréci ho volali Dionýz, Rimania Bakchus. V historických prameňoch však nájdeme jeho označenie aj ako Liber. Čert aby sa v tom vyznal.

Do jeho kompetencie nepatrilo len víno a hýrenie

Hoci si ho väčšina z nás zo školských lavíc pamätá ako boha vína, hýrenia a opilcov, mal toho na starosti o niečo viac. Nie o veľa, predsa len veľké božské úrady vyžadovali evidentne aj v staroveku viac zodpovednosti, no zopár povinností okrem vína samotného sa mu predsa len ušlo. Jeho meno sa spája s ochranou plodnosti, veselosti, stromov a sadov, ale tiež dramatického umenia.

Má mnoho podôb 

Je ťažko povedať, či je dôvodom jeho rôznorodého zobrazovania fakt, že v starovekom Ríme o zrkadlovke ešte ani nechyrovali, alebo jeho záľuba v kostýmoch, no pravdou je, že vo vyobrazeniach má Bakchus mnoho podôb. Zobrazuje sa aj ako zdatný urastený mladík, aj ako postarší bradatý pánko s bruchom ako keby prehltol sud. Napriek týmto rozdielnym podobám sa dá vždy s istotou povedať, že ide práve o toto božstvo a to vďaka falickému symbolu plodnosti, s ktorým sa zobrazoval.

Ako jediný boh mal ľudská matku

Víno sa tešilo úcte aj iných bohov a azda preto sa dostal Bakchus do ich partičky, napriek svojmu špecifickému pôvodu. Jeho otcom bol síce večne záletný Zeus / Jupiter, avšak matka bola človek – tébska princezná Semela.

Narodil sa dvakrát 

S jeho narodením to nebolo však vôbec jednoduché. Legendy tvrdia, že jeho ľudskú matku spálili plamene po tom, čo uvidela Dia / Jupitera v jeho božskej podobe, čo bolo smrteľníkom zakázané. A keďže bola v tom čase tehotná, božský otec zasiahol, aby svojho syna zachránil. Údajne ho prišil k svojmu stehnu a tam ho opatroval až kým neprišiel jeho čas. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo ostatní bohovia svojho nového kolegu, polovičného človeka, nakoniec akceptovali.

Mal opileckého tútora 

Jeho vychovávateľom a vzorov v hýrení bol Silenus, ktorý ho však okrem lásky k vínu poučil aj o bezpečnom šoférovaní... osla.

Túlal sa po svete s divokým sprievodom 

Tento boh si po celý rok užíval žúrku ako sa patrí. Tú však človek neprežíva sám a v jeho prípade to nebola výnimka. Jeho parťákmi boli satyrovia – muži s kozími rohami a kopytami, ktorí mali takmer stále erekciu. A tiež ženy meády, ktoré boli neustále opité a divoko tancovali.

Bol najmladším z bohov 

Dionýz / Bakchus zasadol k božskému stolu na Olympe / Panteóne ako posledný z bohov. Mohol za to samozrejme jeho pôvod a zrodenie. Aj napriek tomu, že bol božským Benjamínkom, bol u kolegov veľmi populárny. Nečudo... Veď kto by nemal rád boha zábavy, osláv, vína, opilectva a extázy.

Jeho žúry boli tak divoké, že ich zakázali 

Bakchanálie boli pôvodne pomerne pokojné rituály, ktoré sa konali v polovici marca a boli určené výhradne ženám. Neskôr sa to však trochu zvrhlo. Začali sa ich zúčastňovať aj muži a stali sa rozšírenou zábavkou i päť krát do mesiaca. Víno tieklo prúdom, neviazaná zábava a sexuálne orgie boli ich hlavnými znakmi. Boli tak divoké, že ich rímsky senát nakoniec zakázal. Tvrdí sa však, že dôvodom neboli vyššie spomínané aktivity. Tie koniec koncov obľubovali i rímski senátori. Skutočným dôvodom mal byť fakt, že s vínom v krvi sa účastníkom rozväzoval jazyk a tí od srdca hovorili, čo si myslia a nepokryte kritizovali spoločnosť aj rímsky senát.

Mohlo by vás zaujímať: